Mount Everest je v mysliach väčšiny z nás zapísaný ako nehostinné miesto pokryté večným ľadom, kde pre nedostatok kyslíka dokážu prežiť len tí najodvážnejší horolezci. Tento majestátny obor, týčiaci sa do výšky takmer 8 849 metrov nad morom, však v sebe ukrýva jedno z najväčších geologických prekvapení našej planéty. Ak by ste sa dotkli skál tesne pod jeho samotným vrcholom, nedržali by ste v ruke typický horský granit. Geológovia tu objavili usadené horniny morského pôvodu a fosílie pradávnych živočíchov. Je to nezvratný dôkaz o tom, že najvyšší bod na Zemi bol kedysi dávno v skutočnosti hlbokým oceánskym dnom.
Keď na streche sveta hľadáte morské mušle
Pre laika to znie ako čisto vedecké slovo, no pre geológov je takzvaný „Qomolongma Limestone“ (vápencová formácia Čomolungma) dobre známym faktom. Ide o vrstvu tmavého vápenca, ktorá tvorí samotnú pyramídu vrcholu Mount Everestu. Keď vedci podrobili vzorky z týchto extrémnych výšok detailnej analýze, našli v nich skamenené pozostatky trilobitov, morských ľalií, mušlí a mikroskopických morských organizmov.
Tieto tvory žili v teplých a plytkých vodách oceánu pred stovkami miliónov rokov. Ich schránky sa po odumretí ukladali na morskom dne, kde sa pod váhou ďalších vrstiev a vplyvom obrovského tlaku postupne premenili na pevný vápenec. Otázkou teda zostáva – akým zázrakom sa sedimenty z morských hlbín ocitli na mieste, kde dnes lietajú dopravné lietadlá?
Príbeh o gigantickej vesmírnej zrážke kontinentov
Odpoveď na túto záhadu nám dáva teória tektonických dosiek, ktorá opisuje Zem ako neustále sa meniaci organizmus. Pred približne 200 miliónmi rokov sa medzi dnešnou Indiou a Áziou rozprestieral obrovský, teplý oceán s názvom Tethys. Na jeho dne sa nerušene hromadili spomínané morské sedimenty.
Všetko sa to radikálne zmenilo, keď sa obrovský indický subkontinent odtrhol od vtedajšieho superkontinentu a začal sa obrovskou rýchlosťou posúvať smerom na sever. Pred zhruba 40 až 50 miliónmi rokov narazila India priamo do euroázijskej tektonickej dosky. Išlo o najväčšiu a najpomalšiu zrážku v histórii našej planéty. Keďže ani jedna z kontinentálnych dosiek nechcela podliezť pod tú druhú, obrovský tlak začal zemskú kôru stláčať a vyťahovať smerom k oblohe. Bývalé dno oceánu Tethys bolo doslova vyzdvihnuté, zvrásnené a vytlačené do obrovských výšok, čím vzniklo pohorie Himaláje vrátane samotného Mount Everestu.
Himaláje stále rastú a prepisujú históriu
Tento fascinujúci príbeh tektoniky sa navyše stále neskončil. Indická doska sa dodnes neustále tlačí pod Áziu rýchlosťou približne niekoľko centimetrov za rok. To znamená, že Himaláje sú stále geologicky aktívne a Mount Everest neustále rastie do výšky (hoci tento rast je kompenzovaný prirodzenou eróziou a zemetraseniami).
Objav morských skál na vrchole najvyššej hory sveta nám pripomína, aká nestála a dynamická je naša planéta. Tam, kde dnes ľudia riskujú svoje životy v mrazivom vetre a snehu, kedysi plávali prehistorické morské potvory. Mount Everest tak nie je len symbolom ľudského odhodlania, ale predovšetkým gigantickým kamenným pamätníkom, ktorý v sebe nesie hmatateľný dôkaz o neuveriteľnej sile prírody.
V skratke:
Na samotnom vrchole Mount Everestu sa nachádzajú usadené vápencové horniny, ktoré obsahujú skamenené pozostatky dávnych morských živočíchov a mušlí. Tento nález jednoznačne dokazuje, že najvyššie položené miesto na svete bolo pred miliónmi rokov dnom pravekého oceánu Tethys. Do extrémnej výšky takmer deviatich kilometrov ho vytlačila až gigantická tektonická zrážka indickej a euroázijskej pevninskej dosky, pričom tento proces dvíhania pohoria prebieha v obmedzenej miere dodnes.
Foto: x.com