Lietanie je dnes bežnou súčasťou života – cestujeme za prácou, dovolenkou, rodinou či dobrodružstvami po svete. Len málokto si však uvedomuje, aké zmeny v tele prebiehajú, keď sedíte v kabíne lietadla vo výške približne 9 000 metrov nad morom. V takomto prostredí sa okrem nádherných výhľadov odohráva aj komplexná fyziologická reakcia organizmu, ktorá ovplyvňuje dýchanie, krvný obeh, trávenie aj psychiku. V tomto článku vám vysvetlíme všetko, čo by mal vedieť každý cestovateľ, aby lepšie pochopil, ako jeho telo reaguje na let vo veľkej nadmorskej výške.
1. Znížený tlak vzduchu a jeho dôsledky
Keď lietadlo dosiahne svoju cestovnú výšku, kabína je síce tlakovo upravená, no tlak vzduchu stále zodpovedá približne 1 800 až 2 400 metrom nad morom. To znamená, že v porovnaní s priľahlou hladinou mora je v ovzduší menej kyslíka.
Nižšia hladina kyslíka vedie k tomu, že sa vaše telo snaží kompenzovať znížené zásobovanie tkanív. Srdce bije rýchlejšie, aby sa okysličená krv dostala tam, kde je potrebná, a dýchanie sa stáva plytkejšie či rýchlejšie. U citlivejších jedincov sa to môže prejaviť ako mierne zadýchavanie, pocit únavy alebo závrat – najmä počas prvých minút až pol hodiny letu.
2. Pohyb tekutín a zadržiavanie vody
V kabíne lietadla je relatívna vlhkosť vzduchu často iba 10 – 20 %, čo je výrazne nižšie než v bežnom domácom prostredí. Nízka vlhkosť vedie k vysúšaniu slizníc, očí a pokožky. Telo reaguje na zvýšenú stratu vlhkosti tým, že zadržiava tekutiny, čo sa môže prejaviť opuchmi nôh, rúk či tváre po dlhšom lete.
Pitný režim je zásadný – voda pomáha kompenzovať stratu vlhkosti a udržiavať optimálne fungovanie buniek a orgánov. Odporúča sa piť pravidelne, aj keď cestujúci necíti smäd.
3. Zmeny krvného tlaku a obehového systému
Nízky atmosférický tlak ovplyvňuje aj obehový systém. Naše telo reaguje rozšírením periférnych ciev, aby sa lepšie zásobovalo kyslíkom, čo môže viesť k miernemu poklesu krvného tlaku. U väčšiny zdravých ľudí to prebieha bez problémov, no u osôb s kardiovaskulárnymi ťažkosťami môže byť dôležité poradiť sa s lekárom pred dlhším letom.
Rovnako je pre obehový systém dôležité pravidelné preťahovanie a chôdza v uličkách lietadla pri dlhých letoch, aby sa predišlo zrážaniu krvi v žilách a únave svalov.
4. A čo trávenie?
Lietanie ovplyvňuje tráviaci systém viac, ako si myslíme. Znížený tlak a zmenené dýchanie môžu spomaliť trávenie, čo sa prejaví ťažobou po jedle alebo nafukovaním. Okrem toho je na palube ľahké siahnuť po slaných či ťažších jedlách, ktoré môžu trávenie ešte viac zaťažovať.
Tip odborníkov: Jesť radšej ľahšie jedlá pred a počas letu, vyhýbať sa nadmerne koreneným pokrmom a dostatočne piť, aby ste minimalizovali tráviace ťažkosti.
5. Zmena časových pásiem a vplyv na spánok
Pri dlhších letoch cez časové pásma dochádza k desynchrónii biologických rytmov (tzv. jet lag). Orgány, hormóny aj vnútorné hodiny môžu „preferovať“ pôvodné časové pásmo, čo sa prejaví nespavosťou, únavou, podráždenosťou či poruchami apetítu.
Starnuté štúdie a odporúčania často radia:
- postupné prispôsobenie spánkového rytmu ešte pred odletom,
- využitie kratších zdriemnutí počas letu,
- po prílete pobyt na dennom svetle, aby telo prijalo nový rytmus.
Jet lag je prirodzenou reakciou tela, ktoré sa snaží synchronizovať so svetlom, teplotou a novým režimom.
6. Psychika a emócie počas letu
Okrem biologických zmien sa netreba čudovať ani tomu, že cestovanie lietadlom ovplyvňuje našu psychiku. Niekomu lietanie poskytuje pocit slobody a vzrušenia, inému zase vyvoláva úzkosť či až strach z výšok. Napäté svaly, zrýchlené dýchanie či pocit triasť sa môže byť kombináciou fyzických reakcií a psychických faktorov.
Odborníci často odporúčajú:
- relaxačné dýchacie techniky,
- počúvanie tichej hudby,
- krátke meditácie počas letu.
Tieto metódy pomáhajú znížiť napätie a premeniť let na prijateľnejší zážitok.
7. Zvládnutie „letovej únavy“ po pristátí
Po dlhšom lete sa bežne dostavuje únava, aj keď ste sa počas letu správali zodpovedne. Organizmus sa snaží vyrovnať so zmenenými podmienkami a počas prispôsobovania sa novej nadmorskej výške či časovému pásmu pracuje „naplno“. Preto je po prílete bežné cítiť únavu, potrebu hydratácie či jednoducho spiatočný režim.
Tip: ľahká prechádzka vonku alebo krátka rehabilitačná rutina môže pomôcť obnoviť metabolizmus a pocit celkovej pohody.
V skratke
- Let vo výške približne 9 000 metrov znamená pre telo adaptáciu na nižší tlak vzduchu a nižšiu hladinu kyslíka, čo ovplyvňuje dýchanie a obehový systém.
- Suchý vzduch v kabíne spôsobuje zadržiavanie tekutín a vysúšanie slizníc – preto je dôležitý pitný režim.
- Tráviaci systém a spánok sa môžu narušiť vplyvom tlaku, stravy či zmeny časových pásiem (jet lag).
- Psychické reakcie počas letu – od úzkosti po vzrušenie – sú bežné a dajú sa zvládať relaxáciou a dobrou prípravou.
Foto: freepik.com