Chorvátske pláže, obľúbené dovolenkové destinácie tisícok Slovákov, čelia novému problému. Do vôd Jadranského mora sa rýchlo šíri perutýn ohnivý (Pterois miles), exotická ryba známa svojím výrazným vzhľadom a silne toxickým bodnutím. Pôvodom z Indo-Pacifiku sa tento invazívny druh už etabloval v teplejších oblastiach Stredozemného mora – a teraz dorazil aj k chorvátskemu pobrežiu. Informuje jutarnji.hr

Čo je perutýn ohnivý a prečo je problém?
Tento druh dravej ryby má nápadne pruhované telo a výrazné ostne na chrbtovej plutve. Tie obsahujú jed, ktorý môže u človeka spôsobiť silné bolesti, opuchy a v ojedinelých prípadoch aj systémové reakcie, ako je horúčka, nevoľnosť či ťažkosti s dýchaním.
Odborníci z chorvátskeho Inštitútu pre oceánografiu a rybárstvo (IZOR) upozorňujú, že podľa najnovších hlásení sa perutýn ohnivý rozšíril už aj do strednej Dalmácie. Zaznamenané výskyty hlásia najmä z týchto lokalít:
- Blízke vody okolo Hvaru
- Ostrov Vis
- Ostrov Lastovo
- Okolie Dubrovníka
- Korčula a polostrov Pelješac

Invázia pod hladinou
Perutýn ohnivý je nielen hrozbou pre ľudí, ale aj pre morský ekosystém. Vďaka svojej dravosti a absencii prirodzených predátorov v Stredozemnom mori ničí populácie menších rýb, ktoré sú kľúčové pre zdravie podmorských biotopov. Zasahuje tým do rovnováhy koralových útesov a znižuje biodiverzitu.
Čo robiť, ak ho uvidíte?
Ak spozorujete túto rybu počas potápania alebo šnorchlovania, odborníci odporúčajú:
- Nepribližujte sa. Aj zdanlivo pokojná ryba môže v obrane zaútočiť.
- Ohláste výskyt miestnym úradom alebo priamo organizácii CroFish či IZOR.
- V prípade bodnutia: ponorte zasiahnuté miesto do čo najteplejšej vody, navštívte lekára a informujte ho o možnom kontakte s jedovatou rybou.
Citácia odborníka
Dr. Jakov Dulčić z IZOR uviedol:
„Ak uvidíte túto rybu, nepokúšajte sa ju chytiť alebo zabiť. Informujte nás o jej výskyte – jej rozšírenie monitorujeme a berieme ho veľmi vážne.“

Prečo sa perutýn objavuje pri Jadrane?
Jedným z hlavných dôvodov jeho šírenia je oteplenie morských vôd, ktoré umožňuje tropickým druhom prežiť aj v severnejších častiach Stredozemia. K tomu sa pridáva aj ľudská činnosť, napríklad preprava lodnými cestami cez Suezský prieplav, čo uľahčuje migráciu týchto druhov.