Kým pre staršie generácie bol vodičský preukaz symbolom slobody, pre mnohých mladých ľudí dnes nie je prioritou. Výsledok? Z rodičov sa stávajú osobní šoféri.
Ešte pred pár desaťročiami bolo samozrejmosťou, že mladý človek si hneď po osemnástke sadol za volant. Dnes je realita iná. Milióny mladých generácie Z, teda ľudí narodených približne po roku 1997, buď vodičský preukaz vôbec nemajú alebo ho aktívne nevyužívajú. Namiesto vlastného auta sa spoliehajú na rodičov, verejnú dopravu alebo aplikácie na zdieľanie jázd.
Vodičák už nie je symbolom dospelosti
Pre generáciu ich rodičov znamenalo šoférovanie nezávislosť. Možnosť ísť kamkoľvek a kedykoľvek bola krokom k dospelosti. Mladí dnes tento míľnik vnímajú oveľa pragmatickejšie.
Auto už pre nich nie je nevyhnutnosťou, ale skôr finančnou záťažou. Cena kurzu, pohonných hmôt, poistenia a samotného vozidla je pre mnohých mladých jednoducho príliš vysoká. Najmä v mestách, kde majú k dispozícii hromadnú dopravu, bicykle či kolobežky, sa potreba šoférovať výrazne znižuje.
Rodičia v úlohe nonstop taxi služby
Výsledkom je paradoxná situácia. Hoci ide o digitálne sebavedomú generáciu, v reálnom svete je často odkázaná na pomoc rodičov. Tí vozia svoje dospelé deti do práce, školy, na tréningy či spoločenské stretnutia.
Pre mnohé rodiny sa z toho stáva každodenná rutina. Niektorí rodičia to berú ako prirodzenú súčasť rodičovstva, iní priznávajú frustráciu. Najmä v regiónoch s horšou dopravnou infraštruktúrou sa absencia vodičského preukazu stáva reálnym obmedzením.
Prečo mladí odkladajú šoférovanie?
Dôvodov je viac a často sa kombinujú:
- Ekonomické faktory – vysoké náklady na život nútia mladých šetriť.
- Urbanizácia – život v mestách znižuje potrebu auta.
- Zmena hodnôt – vlastníctvo auta už nie je znakom status
Foto: freepik.com