Ak vám niekedy stekali slzy po lícach pri dojemnej filmovej scéne, môžete si vydýchnuť – podľa najnovších výskumov to vôbec nie je prejav citovej slabosti. Práve naopak. Psychológovia tvrdia, že ľudia, ktorí reagujú plačom na fiktívne príbehy, majú vysokú emocionálnu inteligenciu, rozvinutú empatiu a lepšiu schopnosť pracovať s vlastnými aj cudzími pocitmi.
Kto plakal pri filme, nie je slabý. Práve naopak – má schopnosť hlboko cítiť a chápať emócie iných
Výsledky z Tilburg University
Štúdia z Tilburg University zistila, že pri silných emocionálnych scénach – napríklad práve tých vo filmoch – dochádza v tele k zvýšenej produkcii oxytocínu. Ide o hormón spájaný s dôverou a sociálnym prepojením. Ľudia, ktorí na tieto momenty reagujú slzami, majú častejšie hlboké medziľudské vzťahy a vyššiu mieru empatie.
Autori potvrdili, že tí, čo sa pri filmoch rozplačú, majú výrazne vyššiu schopnosť vcítiť sa do druhých a ochotu prejaviť svoju zraniteľnosť .
Empatia ako kľúčová zložka emočnej sily
Podobné stanovisko prezentoval Paul J. Zak z Claremont Graduate University: „Tí, ktorí plačú pri filmoch, majú silnejšiu empatiu, lepšie zvládajú vnútorné emócie a sú silnejší v každodennom živote“. Prejav otvárania citov bez obáv z odsudzovania interpretujú odborníci ako silný znak emocionálnej odolnosti.
Neurovedy, zrkadlové neuróny a emocionálna odozva
Komentáre klinických psychológov potvrdzujú, že slzy počas filmových scén sú dôsledkom “emotional resonance” – duševného súzvuku s fikciou. Zrkadlové neuróny nás vedú k tomu, aby sme sa vcítili do postáv a intenzívnejšie prežívali ich príbeh. To nám umožňuje spracovávať emócie v bezpečnom prostredí.
Slzy prinášajú úľavu – aj keď oneskorenú
Ďalšie výskumy ukazujú, že emocionálny plač má terapeutický účinok, hoci nie vždy okamžitý. Úľava sa často dostaví až po čase – niekedy aj viac než hodinu po filme. Ide o prirodzený spôsob, ako telo a myseľ spracúvajú silné zážitky.
Fikcia nás mení aj v realite
Zaujímavé je, že vytváranie si parasociálnych vzťahov – teda citových väzieb s fiktívnymi postavami – môže mať pozitívny vplyv aj mimo obrazovky. Podľa výskumu z University of Oklahoma zlepšujú tieto vzťahy schopnosť vnímať emócie druhých, posilňujú sociálnu citlivosť a dokonca znižujú pocity osamelosti.
V skratke:
- Ľudia, ktorí plačú pri filmoch, majú vyššiu emocionálnu inteligenciu a empatiu.
- Oxytocín podporuje ich schopnosť dôverovať a vytvárať hlboké vzťahy.
- Zrkadlové neuróny spôsobujú, že prežívame fiktívne príbehy ako vlastné.
- Slzy môžu priniesť psychickú úľavu a duševnú rovnováhu.
- Parasociálne väzby s filmovými postavami zlepšujú sociálne schopnosti aj v reálnom živote.