Ak vás rozčuľuje, keď niekto okolo vás hlasno žuje, nie ste sami — ide o fenomén, ktorý sa nazýva misofónia (z gréckeho „nenávisť k zvuku“). Nové štúdie ukazujú, že tento jav nie je len otázkou psychickej citlivosti, ale že má aj veľmi konkrétny neurologický a fyziologický základ.
Čo je misofónia a ako sa prejavuje
Misofónia sa týka veľmi špecifickej reakcie na bežné zvuky — typicky sa jedná o žuvanie, cmukanie, hlasné dýchanie či klikanie perom. Tieto zvuky vyvolávajú u danej osoby intenzívny pocit podráždenia, hnevu, nevoľnosti alebo paniky, ktorý je u zdravých ľudí neobvyklý.
Z doterajších vedeckých výskumov je známe, že misofónia úzko súvisí s nadmernou aktiváciou autonómneho nervového systému — teda tej časti systému, ktorá reguluje srdcový tep, potenie, dýchanie a iné automatické reakcie tela.
Neurologické základy: Čo sa deje v mozgu
V mozgu ľudí so silnou citlivosťou na „dráždivé zvuky“ sa pri ich vystavení zaznamenáva zvýšená aktivita v oblastiach spojených s emóciami, spracovaním zvukov a autonómnymi reakciami.
V praxi to znamená, že keď počujete žuvanie, mozog nielen že počuje zvuk, ale okrem toho vykoná neurónovú aktiváciu podobnú tej, akoby ste vy sami tento pohyb robili. Táto nadmerná citlivosť vytvára intenzívnu, fyziologickú reakciu.
Fyzické a psychologické dopady
Z psychologického hľadiska misofónia často vedie k minimalizovaniu kontaktu s inými ľuďmi, vyhýbaniu sa jedálňam či udalostiam, kde sa môže objaviť špecifický zvuk. To niekedy spôsobuje pocity izolácie, úzkosti alebo frustrácie.
Čo z toho vyplýva pre ľudí s citlivosťou na žuvanie
- Nie je to „len nervozita“ — ide o reálny neurologický jav, nie výmysel.
- Lepšie pochopenie mozgu a nervových mechanizmov môže viesť k účinnejším spôsobom zvládania alebo liečby.
- V terapii sa presadzujú prístupy ako kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), techniky expozície, relaxačné metódy či tréning zvládania reakcií – cieľom je „preprogramovanie“ emocionálnych a fyzických reakcií na trigger zvuky.
V skratke
Ak vás rozčuľuje hlasné žuvanie, nejde o čistú psychickú citlivosť — ide o neurologicky podloženú reakciu známa ako misofónia. Výskumy odhalili, že mozog takýchto osôb prehnane reaguje na tieto špecifické zvuky prostredníctvom aktivácie sluchových, limbických a motorických oblastí. Tieto reakcie sa prejavujú aj v telesných procesoch ako zrýchlený tep či napätie. Terapie založené na psychologickom výcviku a regulácii reakcií môžu pomôcť zvládnuť tento stav efektívnejšie.