Staroveký Egypt vnímal zrod života ako zázrak. Žena, ktorá dokázala priviesť dieťa na svet, mala výnimočné postavenie – bola nositeľkou božskej sily. Pôrod nebol len rodinnou udalosťou, ale posvätným aktom, na ktorý dohliadali bohovia.
V civilizácii pri Níle sa život a smrť chápali ako súčasť jedného nekonečného cyklu. A práve ženy stáli na jeho začiatku. Ich schopnosť dať život bolo považované za dar.
Žena ako stelesnenie božskej moci
V starovekom Egypte nebola žena vnímaná len ako matka. Bola symbolom plodnosti, obnovy a pokračovania sveta. V očiach Egypťanov mala žena schopnosť, ktorú nemal nik iný – vytvoriť nový život.
Táto predstava sa odrážala aj v náboženstve. Mnohé bohyne mali úzke spojenie s materstvom a ochranou rodiacich žien. Najznámejšie z nich boli:
- Isis – bohyňa materstva, mágie a ochrany detí
- Hathor – bohyňa lásky, ženskosti a pôrodu
- Taweret – ochrankyňa tehotných žien a novorodencov
- Bes – boh, ktorý mal zaháňať zlé sily počas pôrodu
Tieto božstvá neboli vzdialené a nedostupné. Egypťania verili, že sú prítomné priamo pri pôrode a aktívne chránia matku aj dieťa.
Každý pôrod ako posvätný obrad
Pôrod v starovekom Egypte neprebiehal náhodne ani bez príprav. Išlo o rituál, v ktorom sa spájali medicína, mágia a viera.
Ženy rodili v špeciálnych priestoroch, často na tzv. pôrodných tehlách, ktoré mali symbolický význam. Okolie bolo chránené amuletmi, soškami bohov a magickými textami. Ich úlohou bolo zabezpečiť hladký priebeh pôrodu a odvrátiť nebezpečenstvo.
Pôrodné asistentky zohrávali dôležitú úlohu. Neboli len pomocníčkami, ale aj strážkyňami rituálu, ktoré poznali liečivé rastliny, modlitby aj ochranné zaklínadlá.
Zrodenie dieťaťa ako dar bohov
Narodenie dieťaťa sa v Egypte chápalo ako dôkaz priazne bohov. Nový život znamenal pokračovanie rodu, ale aj záruku rovnováhy sveta, ktorú Egypťania nazývali maat – poriadok, harmónia a spravodlivosť.
Žena, ktorá porodila, si zaslúžila úctu. Jej telo bolo vnímané ako brána medzi svetom bohov a ľudí. Aj preto sa materstvo spájalo s duchovnou silou a spoločenským rešpektom.
Postavenie žien v starovekom Egypte
V porovnaní s mnohými inými starovekými civilizáciami mali egyptské ženy pomerne silné postavenie. Mohli vlastniť majetok, uzatvárať zmluvy, rozvádzať sa a dediť. Ich hodnota však najvýraznejšie vynikla práve v súvislosti s materstvom.
Žena nebola uctievaná preto, že by bola bohyňou v doslovnom zmysle slova, ale preto, že niesla božskú schopnosť tvoriť život. Tento pohľad formoval každodenný život aj náboženské predstavy celej civilizácie.
Odkaz starovekého Egypta dnes
Hoci nás od starovekého Egypta delia tisíce rokov, jeho pohľad na pôrod a materstvo je prekvapivo aktuálny. Pripomína, že zrodenie života nie je len biologický proces, ale aj hlboko ľudská a symbolická udalosť.
Úcta k ženám ako nositeľkám života bola základom jednej z najväčších civilizácií dejín. A práve v tom spočíva nadčasovosť egyptského odkazu.
V skratke
V starovekom Egypte boli ženy mimoriadne vážené pre svoju schopnosť priviesť na svet nový život. Pôrod sa považoval za posvätný akt, pri ktorom mali ochrannú úlohu bohyne ako Isis či Hathor. Každé narodenie bolo vnímané ako dar bohov a potvrdenie rovnováhy sveta. Žena tak nebola len matkou, ale symbolom božskej tvorivej sily.
Foto: freepik.com