Zdá sa, že dni, keď sa človek nechce pohnúť z postele, nemusia byť tak úplne na škodu – aspoň podľa niektorých výskumov. Nové poznatky naznačujú, že tí, čo radi „povaľujú v posteli“, môžu mať vyššiu kognitívnu kapacitu a lepšiu kreativitu ako tí, ktorí vstávajú skoro a sú aktívni od rána.
O čom hovoria štúdie
Niektoré štúdie, ktoré skúmali chronotyp — teda to, či je človek „sova“ (nočný typ) alebo „ranné vtáča“ —, ukazujú, že večerní ľudia (alebo tí, čo radi zostanú dlhšie v posteli) môžu mať lepšiu kognitívnu funkciu.
Podľa jednej z takýchto štúdií ľudia, ktorí sa identifikujú ako „nočné sovy“, dosiahli vyššie skóre v testoch induktívneho uvažovania — to je forma inteligencie spojená s tvorivým myslením a schopnosťou nájsť netradičné riešenia.
Ďalší výskum naznačuje, že tí, ktorí často stláčajú „uspať“ tlačidlo na budíku a majú tendenciu spať dlhšie, môžu prejavovať znaky adaptácie a pružnej mysle, čo je tiež považované za znak inteligencie.
Prečo by to tak mohlo byť?
- Rešpektovanie prirodzených vnútorných hodín. Niektorí odborníci naznačujú, že ľudia s vyššou inteligenciou môžu mať odlišne nastavený cirkadiánny rytmus. Ten ich prirodzene podporuje v tom, aby boli mentálne výkonnejší večer či v noci, a preto sa menej držia zaužívaných ranných návykov, ktoré väčšina spoločnosti považuje za normu.
- Kreativita v noci. Niekedy práve ticho a pokoj noci podporujú tvorivý tok myšlienok. Ľudia, ktorí sa „povalujú“, môžu mať viac mentálneho priestoru na rozjímanie, plánovanie a objavovanie nových nápadov.
- Nižší stres ráno. Výskumy naznačujú, že niektorí noční ľudia môžu mať nižšiu hladinu stresového hormónu ráno než tí, čo vstávajú skoro.
- Evolučný aspekt. Podľa teórie, ktorú prezentovali vedci, môže to byť súčasť adaptácie – inteligentnejší jedinci sa rozhodli nežiť podľa starých biologických schém, ale podľa svojho vnútorného rytmu.
Nie je to úplne bez rizika
Samozrejme, ležať celý deň nemusí byť pre každého. Nadmerný spánok alebo dlhé leňošenie môže byť spojené s inými zdravotnými rizikami — kryje sa to s fenoménom „prespaných dní“ alebo nedostatkom fyzickej aktivity. Niektoré zdroje dokonca varujú pred vyššou pravdepodobnosťou kardiovaskulárnych problémov, ak sa človek priveľmi vyhýba aktivite.
Okrem toho platí, že korelácia (spánkové návyky vs. inteligencia) neznamená nevyhnutne príčinu. To, že niekto spí viac, nemusí automaticky spôsobiť vyššiu inteligenciu — môže ísť o spoločné spojenie s inými faktormi, ako je napríklad kreativita, spôsob života alebo temperament.
Ako to využiť vo svoj prospech
- Nemusíte sa cítiť zle, keď si doprajete oddych „na dovolenke“ — môže to byť pre vašu myseľ prospešné.
- Skúste sledovať svoj prirodzený denný rytmus (tzv. chronotyp) – a prispôsobiť mu čas, kedy sa učíte, pracujete alebo tvoríte.
- Ak ste nočný typ, nemusí to byť prekážkou — ale je dobré kombinovať pokojné chvíle odpočinku s aktivitami, ktoré stimulujú telo aj myseľ.
V skratke
- Niektoré štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí radi zostávajú ležať dlhšie v posteli, môžu mať lepšiu kognitívnu funkciu a vyššiu kreativitu.
- Tzv. „nočné sovy“ sú v niektorých výskumoch spájané s vyššou inteligenciou, kreatívnym myslením a schopnosťou adaptácie na vlastný rytmus.
- Toto však neznamená, že tieto dni sú univerzálne zdravé — je dôležité zdravie vyvažovať s pohybom a inými návykmi.
- Znamená to aj to, že inteligentný prístup môže spočívať v počúvaní vlastného tela a časovaní aktivít podľa svojho chronotypu.
Foto: freepik.com