V dnešnej dobe, keď sa propagujú sociálne siete a neustále pripojenie na internet, by sa mohlo zdať, že kľúčom k šťastiu je mať čo najviac priateľov a byť neustále v spoločnosti. Nová štúdia však naznačuje, že pre niektorých ľudí, obzvlášť tých s vyššou inteligenciou, to platí presne naopak. Ich spokojnosť so životom je často spojená s menším počtom sociálnych interakcií.
Fenomén inteligentného šťastia: Čo hovorí veda?
Štúdia, publikovaná v prestížnom British Journal of Psychology v roku 2016, otriasla zaužívanými predstavami o sociálnych potrebách. Evoluční psychológovia Satoshi Kanazawa z London School of Economics a Norman Li zo Singapore Management University sa ponorili do otázky, ako ovplyvňuje hustota populácie a frekvencia sociálnych interakcií celkovú spokojnosť so životom. Ich závery sú fascinujúce, najmä pokiaľ ide o ľudí s vysokým inteligenčným kvocientom (IQ).
Zatiaľ čo väčšina účastníkov štúdie uviedla, že častejšie sociálne interakcie im prinášajú väčšie šťastie, pre skupinu vysoko inteligentných jednotlivcov platil opačný efekt. Čím viac času strávili socializovaním s priateľmi, tým nižšiu spokojnosť so životom pociťovali. Zdá sa, že ich vnútorný kompas šťastia ukazuje skôr k pokoju a samote, nie k davom.
Ako prebiehala štúdia: Pohľad do výskumného procesu
Výskum Kanazawu a Liho vychádzal z rozsiahlych dát, ktoré zhromažďovali informácie o životnej spokojnosti, inteligencii a sociálnych návykoch tisícok dospelých jedincov. Použili údaje z National Longitudinal Study of Adolescent Health (Add Health) – rozsiahlej dlhodobej štúdie, ktorá sleduje vývoj amerických adolescentov až do dospelosti. Táto databáza poskytuje bohaté informácie o sociálnych interakciách, demografických údajoch a psychologických charakteristikách.
Výskumníci analyzovali, ako sa mení pocit šťastia a životnej spokojnosti v závislosti od dvoch kľúčových faktorov:
- Hustoty populácie: Ako sa ľudia cítia šťastní v rôznych prostrediach – od husto obývaných miest po vidiecke oblasti.
- Frekvencie sociálnych interakcií s priateľmi: Ako často sa jednotlivci stretávajú a komunikujú so svojimi priateľmi.
Kľúčové zistenie spočívalo v tom, že hoci pre väčšinu ľudí platila korelácia medzi vyššou hustotou populácie (menej šťastia) a častejšími sociálnymi interakciami (viac šťastia), táto rovnica sa pre vysoko inteligentných jedincov menila. Zistilo sa, že u nich bolo prepojenie medzi frekvenciou socializácie a životnou spokojnosťou slabšie a v niektorých prípadoch dokonca reverzné. Teda, čím viac sa socializovali, tým boli menej spokojní.
Prečo práve inteligentní? Evolučné vysvetlenie
Kanazawa a Li ponúkajú fascinujúce vysvetlenie tohto fenoménu, ktoré sa opiera o evolučnú psychológiu. Tvrdia, že ľudský mozog sa vyvinul v prostredí africkej savany, kde boli sociálne interakcie kľúčové pre prežitie a reprodukciu. Naši predkovia žili v malých, súdržných kmeňoch, kde neustála spolupráca a silné sociálne väzby boli nevyhnutné.
Inteligentní jedinci však, podľa teórie „savannského princípu“ (Savanna Principle), sú lepšie vybavení na adaptáciu na moderný, rýchlo sa meniaci svet. Ich mozog je viac zameraný na riešenie dlhodobých cieľov, komplexných problémov a osobný rast. Pre nich je spoločenská interakcia, najmä tá povrchná, často vnímaná ako rozptýlenie, ktoré ich odvádza od dôležitejších projektov a vnútorného uspokojenia.
Zatiaľ čo pre väčšinu ľudí sú priatelia dôležitým zdrojom emocionálnej podpory a pocitu spolupatričnosti, pre vysoko inteligentných jednotlivcov môže byť šťastie častejšie spojené s mentálnou stimuláciou, introspekciou a kreatívnou samotou. Nepotrebujú neustálu spoločnosť, aby cítili zmysel života. Namiesto túžby po davoch hľadajú hlboké rozhovory, zladené hodnoty a vzájomný rast.
Prehodnotenie priateľstiev: Hodnota kvality nad kvantitou
Táto štúdia nehovorí, že inteligentní ľudia nemajú radi priateľov alebo sú asociálni. Skôr naznačuje, že ich potreba sociálnych interakcií je iná a pravdepodobne menej intenzívna. Pre nich sú dôležité hlboké, zmysluplné vzťahy, ktoré im prinášajú skutočnú hodnotu a stimulujú ich myslenie. Rozhovory na povrchnej úrovni a spoločenské drámy ich vyčerpávajú, namiesto toho, aby ich dobíjali.
Ak sa teda cítite spokojne s menším okruhom blízkych priateľov alebo si užívate chvíle osamote, nemajte obavy. Možno je to len ďalší znak toho, že váš mozog pracuje na vyšších obrátkach a vaše priority sú zamerané iným smerom, než je všeobecne očakávané.
V skratke:
Štúdia publikovaná v British Journal of Psychology (2016) od Satoshiho Kanazawu a Normana Liho zistila, že zatiaľ čo väčšina ľudí nachádza šťastie v častejšej sociálnej interakcii, inteligentní jedinci sú spokojnejší s menším počtom sociálnych väzieb. Vysvetľujú to evolučnou psychológiou, kde je mozog inteligentnejších ľudí prispôsobený na riešenie komplexných problémov a prežitie v modernom prostredí, čo znižuje ich potrebu pre rozsiahle sociálne siete a namiesto toho preferujú hlbšie, zmysluplné interakcie a čas strávený sústredením sa na osobné ciele.