Vedci roky skúmajú, čoho sa ľudia boja – a najnovšie závery psychológov ukazujú niečo prekvapivé: Máme 2 prirodzené fóbie. Konkrétne ide o strach z hlasných zvukov a výšok. Všetko ostatné – od strachu z pavúkov cez sociálnu úzkosť až po obavy z verejného vystupovania – si nesieme ako výsledok skúseností, výchovy a kultúrneho prostredia.
Už v 60. rokoch minulého storočia americkí výskumníci uskutočnili pokus známy ako „visual cliff experiment“, kde novorodenci odmietali prejsť cez priehľadnú podlahu simulujúcu pád z výšky. Rovnako silne reagovali na hlasné výbuchy alebo nečakané zvuky, ktoré v nich vyvolali paniku, aj keď predtým nič podobné nezažili.
Strach nie je chyba, ale nástroj prežitia
Strach je jedným z našich najstarších biologických mechanizmov. Má jediný cieľ – chrániť nás pred hrozbou. „Je to reakcia, ktorá mobilizuje telo k rýchlemu úniku alebo boju,“ vysvetľuje neuropsychológ Joseph LeDoux, ktorý sa venuje štúdiu strachu už desaťročia. Dodáva, že hoci je tento reflex dôležitý, v modernej spoločnosti môže často prekážať.
Napríklad strach z vystupovania na verejnosti. Neohrozuje náš život, ale v mnohých ľuďoch vyvoláva podobnú úroveň stresu ako fyzická hrozba. Tento typ strachu je však naučený – a vzniká často už v detstve, napríklad keď dieťa zažíva posmech, kritiku alebo tlak na výkon.
Kde sa berú „naše“ fóbie
Psychológovia zdôrazňujú, že drvivá väčšina strachov má sociálny pôvod. Deti preberajú strachy od rodičov – ak mama hystericky zareaguje na pavúka, je veľmi pravdepodobné, že sa ho bude báť aj dieťa. Okrem toho kultúrne prostredie formuje, čo považujeme za hrozbu. V niektorých krajinách sa deti boja temnoty, v iných duchov či trestov za neposlušnosť.
Podľa Americkej psychologickej asociácie ide o „modelovanie správania“, kde deti napodobňujú emocionálne reakcie dospelých a zaraďujú ich medzi svoje vlastné.
Dá sa strach odnaučiť?
Dobrou správou je, že väčšinu strachov sa dá postupne prekonať.
Základom je pochopiť, že ide o naučené reakcie, ktoré sa dajú systematicky oslabiť. Pomáha psychoterapia, vystavovanie sa strachu v kontrolovaných podmienkach, ale aj vlastná sebareflexia.
Moderné kognitívno-behaviorálne prístupy dokážu efektívne zmeniť spôsob, akým na určité podnety reagujeme. Najväčšou brzdou pritom nebýva samotný strach, ale neochota mu čeliť.
V skratke:
- Ľudia sa prirodzene rodia len so strachom z výšok a hlasných zvukov.
- Všetky ostatné fóbie a obavy sú naučené – odpozorované od okolia, rodiny či spoločnosti.
- Strachy môžu byť užitočné, ale aj limitujúce – záleží, ako ich zvládame.
- Vďaka psychologickým metódam sa dajú naučené fóbie prekonať.