Ak si myslíte, že váš pes preháňa, keď vás nemôže nájsť doma, možno budete prekvapení. Najnovšie poznatky zo sveta etológie a veterinárnej psychológie naznačujú, že psy prežívajú odlúčenie od svojho majiteľa rovnako intenzívne, ako malé dieťa odlúčené od matky.
Vedci, ktorí sa dlhodobo venujú výskumu vzťahu človeka a psa, upozorňujú, že separačná úzkosť u psov nie je zlozvyk ani rozmaznanosť – ide o vážny stresový stav s reálnymi následkami na psychiku aj zdravie zvieraťa.
Pes a človek: emocionálne prepojenie na úrovni väzby
Pes nie je len domáci miláčik. Štúdie ukazujú, že pes dokáže čítať ľudské emócie, pamätať si hlasy, vône a reagovať na neprítomnosť majiteľa panikou, smútkom alebo dokonca apatiou.
Niektoré výskumy zaznamenali výrazný nárast stresového hormónu kortizolu u psov, ktorí zostávajú doma bez majiteľa čo i len niekoľko hodín.
Ako vyzerá separačná úzkosť v praxi?
Nie každý pes reaguje rovnako, no medzi najčastejšie prejavy patrí:
- nepretržité štekotanie, kňučanie alebo zavýjanie,
- ničenie nábytku, dverí alebo stien,
- nadmerné slinenie, trasenie, prípadne zvracanie,
- močenie alebo defekácia v byte, aj keď je pes naučený týmto hygienickým návykom,
- únikové pokusy – napríklad hryzenie klietky alebo rámu dverí.
Tieto prejavy nie sú prejavom neposlušnosti, ale volaním o pomoc.
Prečo to psy prežívajú tak intenzívne?
Domáci pes je spoločenské zviera, ktoré žilo po boku človeka tisíce rokov. Geneticky je nastavený na spoluprácu, kontakt a spolupatričnosť. Ak ho necháme osamote bez prípravy, môže to vyvolať úzkostnú reakciu veľmi podobnú tej, ktorú poznáme od detí v predškolskom veku.
Odborníci sa zhodujú, že separačná úzkosť sa najčastejšie rozvinie:
- po presťahovaní alebo zmene prostredia,
- po traumatickej udalosti (napr. útulok, strata iného zvieraťa),
- ak pes trávi s majiteľom všetok čas a zrazu zostane sám,
- u psov s geneticky zvýšenou citlivosťou.
Ako psovi pomôcť?
- Nácvik samoty – nechávajte psa krátko osamote a pomaly predlžujte čas, aby si zvykol.
- Neutrálny odchod a návrat – nepreháňajte emócie pri odchode z domu ani po návrate.
- Mentálna stimulácia – interaktívne hračky, hlavolamy či žuvacie maškrty pomáhajú psovi zamestnať sa.
- Bezpečné miesto – vyhraďte psovi tiché miesto, kde sa cíti komfortne.
- V prípade potreby konzultujte s veterinárom.
V skratke:
- Psy vytvárajú k majiteľom hlboké emocionálne puto, ktoré sa odlúčením narúša podobne ako u detí.
- Separačná úzkosť nie je rozmar, ale reálna stresová porucha s jasnými príznakmi.
- Pomoc existuje – od pozitívneho tréningu cez mentálne hry až po odbornú terapiu.
- Prevencia a porozumenie sú kľúčom k zdravému a šťastnému psovi.