Pre mnohých je bežné, že sa do postele dostanú až po polnoci. Či už za to môže pracovné tempo, sledovanie seriálov alebo nočný život, odborníci upozorňujú, že pravidelné zaspávanie po 1. hodine v noci môže mať vážny dosah na psychické zdravie. Nové výskumy spájajú neskorý spánkový režim s vyšším rizikom úzkostí, depresie či porúch nálady.
Prečo čas zaspávania hrá úlohu
Spánok nie je len oddych. Je to biologický proces, ktorý úzko súvisí s cirkadiánnym rytmom – vnútornými „hodinami“ riadiacimi hormóny, teplotu tela a náladu. Ak tieto hodiny posúvame, napríklad tým, že chodíme spať hlboko po polnoci, narúšame prirodzený chod organizmu. To môže oslabiť schopnosť mozgu regenerovať sa, spracovávať emócie či udržiavať psychickú stabilitu.
Čo hovoria výskumy
Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí zaspávajú po 1:00, majú vyššiu pravdepodobnosť výskytu depresívnych symptómov v porovnaní s tými, ktorí si líhajú medzi 22:00 a polnocou. Neskoré zaspávanie súvisí aj s oslabením kognitívnych funkcií – horšou koncentráciou, pomalšími reakciami a zníženou schopnosťou učiť sa.
Vedci zároveň upozorňujú, že nočné ponocovanie môže zhoršiť aj sociálny život. Človek, ktorý zaspí až nad ránom, často spí dlhšie do dňa, čo vedie k nesúladu so spoločenskými rytmami – prácou, školou či rodinnými povinnosťami.
Ľudia prirodzene rozdelení na ranné a večerné typy môžu pociťovať odlišný vplyv spánkových návykov. Nočné „sovy“ sú náchylnejšie posúvať zaspávanie, čo ich vystavuje dlhodobému spánkovému deficitu. Ten sa podľa odborníkov časom kumuluje a zvyšuje riziko psychických problémov.
Ako zmeniť zlé návyky
Odborníci odporúčajú:
- nastaviť si pravidelný čas zaspávania a vstávania, aj cez víkend,
- obmedziť modré svetlo z obrazoviek aspoň hodinu pred spaním,
- večer sa vyhnúť ťažkým jedlám a kofeínu,
- a vytvoriť si večerný rituál (napríklad čítanie alebo relaxačné cvičenia), ktorý dá telu signál, že je čas na odpočinok.
V skratke
- Zaspávanie po 1. hodine v noci sa spája s vyšším rizikom duševných problémov.
- Narušenie biologických hodín môže viesť k úzkostiam, depresii aj kognitívnym poruchám.
- Riziko je vyššie u nočných typov, ktorí pravidelne posúvajú spánok.
- Prevenciou je pravidelný režim, obmedzenie obrazoviek a zdravé večerné návyky.