Sebakritika nás môže brzdiť viac než samotné zlyhania.
Mnohí z nás majú tendenciu vracať sa k minulým rozhodnutiam a hodnotiť ich očami dneška. „Mal/a som to urobiť inak“, „mohol/mohla som sa zachovať lepšie“, „prečo som to vtedy nezvládol/a“. Sebakritika sa stala tichým spoločníkom moderného človeka. Psychológovia však čoraz častejšie upozorňujú, že prílišná prísnosť na seba neprináša rast, ale vyčerpanie.
Prečo sme na seba tvrdší než na ostatných
Keď sa ocitne v ťažkej situácii niekto blízky, väčšina ľudí reaguje pochopením. Vlastné chyby však často posudzujeme bez rovnakého súcitu. Dôvodom je tlak na výkon, porovnávanie sa s okolím aj presvedčenie, že prísnosť nás posúva vpred.
V skutočnosti si však málokto uvedomuje, že rozhodnutia vždy robíme na základe informácií, skúseností a emočného stavu, ktoré máme v danom momente k dispozícii. Hodnotiť minulosť dnešnými vedomosťami je nespravodlivé.
„Vtedy si robil to najlepšie, čo si vedel“ nie je výhovorka
Táto veta sa často považuje za ospravedlnenie zlyhaní. Odborníci však zdôrazňujú, že ide o realistický pohľad na ľudské fungovanie. Nikto z nás nevstupuje do situácie s úmyslom urobiť chybu. Konáme podľa toho, čo považujeme za najlepšie možné riešenie v daných podmienkach.
Sebareflexia má zmysel iba vtedy, ak vedie k poučeniu, nie k neustálemu sebatrýzneniu. Rozdiel medzi zodpovednosťou a sebaobviňovaním je zásadný.
Ako sa naučiť byť k sebe miernejší
Prvým krokom je všimnúť si vnútorný dialóg. Ak by ste rovnaké slová nepovedali priateľovi, pravdepodobne nepatria ani vám. Pomáha tiež pomenovať kontext – tlak, únavu, strach či nedostatok informácií, ktoré ovplyvnili vaše rozhodnutia.
Sebasúcit neznamená rezignáciu. Znamená uznať realitu, prijať ju a posunúť sa ďalej bez zbytočnej viny.
Prečo je sebasúcit dôležitý pre duševné zdravie
Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí sú k sebe láskavejší, lepšie zvládajú stres, rýchlejšie sa zotavujú zo zlyhaní a majú zdravšie vzťahy. Neustála sebakritika naopak zvyšuje úzkosť a pocit nedostatočnosti.
Byť mierny k sebe neznamená nemať ambície. Znamená chápať, že rast sa deje postupne a že chyby sú prirodzenou súčasťou cesty.
V skratke
- Ľudia majú tendenciu byť k sebe tvrdší než k ostatným.
- Rozhodnutia robíme vždy na základe možností, ktoré máme v danom momente.
- Sebasúcit nie je slabosť, ale nástroj osobného rastu.
- Menej sebaobviňovania znamená viac vnútornej rovnováhy a psychickej odolnosti.
Foto: freepik.com