Astronómov z celého sveta už niekoľko rokov fascinuje zvláštny objekt, ktorý sa pri svojom pohybe vesmírom nespráva tak, ako bežné kométy. Ide o teleso, ktoré pri svojom putovaní mení rýchlosť inak, než by sme očakávali na základe gravitácie. NASA potvrdila, že tento jav je hodný ďalšieho výskumu. Nie je však dôvod domnievať sa, že by objekt niekto „riadil“ – hoci na prvý pohľad to môže pôsobiť záhadne.

Objekt, ktorý najskôr zaujal v roku 2017 (vedecky označovaný ako ʻOumuamua), sa správal odlišne od bežných komét. Na rozdiel od nich totiž nemal viditeľný chvost plynov a prachu, no napriek tomu mierne zrýchľoval. To je presne to, čo vyvolalo celosvetovú diskusiu.
Ako je možné, že sa zrýchľuje bez motorov alebo gravitačného ťahu?
NASA uvádza, že pohyb objektu je pravdepodobne dôsledkom prirodzeného uvoľňovania plynov alebo veľmi ľahkého materiálu, ktorý môže z jeho povrchu odchádzať pod vplyvom tepla zo Slnka. Tento proces nazývame „nerovnomerné odparovanie povrchu“.
Odborníci ho porovnávajú k miniatúrnemu raketovému motoru, lenže namiesto paliva pracuje s prirodzenou energiou ohrievania.
Prečo to vyzerá ako keby objekt niekto riadil?
Väčšina vesmírnych telies sa pohybuje výlučne podľa zákonov gravitácie. Keď sa objekt začne správať inak, ľudia prirodzene hľadajú dramatické vysvetlenia. V tomto prípade sa zrýchlenie nedalo pripísať žiadnej planéte, hviezde ani kolízii, čo vytvorilo priestor pre špekulácie.
No najpravdepodobnejším vysvetlením je veľmi tenká vrstva ľahkého materiálu, ktorá sa z povrchu uvoľňuje a postupne objekt „dostáva do pohybu“.
Vedci niekedy prirovnávajú tento efekt k tomu, keď vietor pohne plachetnicou, no v tomto prípade úlohu vetra hrá slnečné žiarenie.
Prečo je objekt pre astronómov taký dôležitý?
- Ide o prvý známy objekt, ktorý k nám nepriletel zo Slnečnej sústavy, ale zvonka – z medzihviezdneho priestoru.
- Jeho tvar je veľmi pretiahnutý – približne 400 metrov dlhý, pričom je možno až 10-krát dlhší ako široký.
- Povrch má farebný nádych – jemne červenastý odtieň, podobný telám pochádzajúcim z vonkajších častí Slnečnej sústavy.
- Vďaka rýchlosti približne 38,3 km/s voči Slnku sa objekt pohyboval v dráhe, ktorá ho nakoniec vynesie von z našej sústavy.
- A hoci bol spočiatku zaradený ako kométa, chýbal mu typický kometárny chvost.
- Je dôkazom toho, že vesmír je rozmanitejší, než sme si mysleli.
Napriek všetkým fascinujúcim vlastnostiam objektu nie je dôvod veriť, že ide o mimozemský artefakt. Ide o prírodný úkaz, ktorý len zodpovedá inému typu látky a povrchu, než na aký sme zvyknutí.
Ako vedci prišli na tieto závery
Objekt bol objavený 19. októbra 2017 pomocou teleskopu Pan‑STARRS1 na Havaji. Po jeho objave bolo nutné rýchlo nasmerovať viaceré observatóriá – vrátane veľmi veľkého teleskopu ESO v Čile –, aby zachytili informácie o dráhe, jase a farbe objektu. Astronómovia zistili, že jas objektu sa pri rotácii menil až desaťkrát.
Prečo to má význam?
Tento objekt nám otvára pohľad do realít mimo našej domovskej slnečnej sústavy a pomáha pochopiť:
- Aké telesá sa môžu formovať v iných hviezdnych systémoch a ako sa môžu dostať k nám.
- Ako môže vyzerať povrch telesa, ktoré cestovalo medzi hviezdami stovky miliónov rokov (červenastý povrch vypovedá o dlhodobom vystavení kozmickému žiareniu).
- Aká je frekvencia návštev medzihviezdnych objektov v našej sústave – odhady hovoria, že podobné objekty môžu vstúpiť do vnútornej slnečnej sústavy čakárne raz za rok, no sú veľmi slabé a ťažko zachytiteľné.
Čo ešte nevieme / otázky, ktoré ostávajú nezodpovedané
Hoci už vieme mnoho, stále sú tu nejasnosti:
- Presná povaha objektu zostáva neznáma – či ide o fragment väčšieho telesa, alebo o teleso formované úplne iným procesom.
- Čo presne spôsobilo jeho tvar a aký je jeho vnútorný zloženie – či ide viac o kamenivo, alebo o zmes s kovmi, prípadne iné materiály.
- Aké sú praktické dôsledky pre naše chápanie vesmíru – každý takýto objekt je veľmi cenný ako „vzorkovník“ materiálu z iných hviezdnych systémov.
V skratke
- NASA potvrdila, že niektoré kometárne objekty sa môžu pohybovať spôsobom, ktorý nezodpovedá len gravitačným silám.
- Najznámejším príkladom je medzihviezdny objekt ʻOumuamua, ktorý vykazoval jemné zrýchlenie bez viditeľného chvosta.
- Pravdepodobné vysvetlenie spočíva v prirodzenom uvoľňovaní materiálu z povrchu, ktoré funguje ako veľmi slabý „motor“.
- Nejde o dôkaz riadenia alebo mimozemského zásahu, ale o vzácny a hodnotný vedecký jav, ktorý pomáha rozširovať naše poznanie vesmíru.
