Všetci sme si mysleli, že dospelosť prichádza po 18-ke. Nová vedecká štúdia z roku 2025 však obrátila túto predstavu naruby. Podľa analýzy takmer 4 000 scanov mozgu ľudí – od narodenia až po 90 rokov, náš mozog prechádza piatimi výraznými fázami vývoja. A etapa, ktorej hovoríme adolescencia — teda obdobie jemných, no podstatných zmien — trvá približne až do 32. roku života.
To znamená, že mnoho z nás, čo už sú právne dospelí, je v skutočnosti z hľadiska mozgového vývoja stále „v procese“. Čo to presne znamená? A ako ovplyvňuje naše rozhodnutia, učenie a psychiku?
🧠 Čo nová štúdia objavila
Výskum vedený vedeckým tímom z University of Cambridge ukázal, že mozog nevyrastie jednorázovo, ale prechádza viacerými špecifickými etapami. Prechodové body nastávajú približne vo veku 9, 32, 66 a 83 rokov.
- 0–9 rokov: rýchly rast sivej a bielej hmoty, formovanie základných nervových spojení, tkanivo sa reorganizuje podľa aktivít a stimulov.
- 9–32 rokov – dospievanie: trvá obdobie dospievania a raného dospelého veku — mozgové siete sa stále prepojujú, biela hmota sa rozvíja a efektívnosť prenosu signálov narastá.
- Prelom ~32 rokov — dospelosť mozgu: architektúra mozgu sa stabilizuje, definujú sa kognitívne funkcie a osobnostné základy.
- 32-66 rokov: Nasleduje dlhšie obdobie relatívnej stability, kedy zmeny v mozgu prebiehajú pomalšie.
- Neskoršie etapy (66–90+ rokov): s pribúdajúcim vekom sa objavujú zmeny spojené s prirodzeným starnutím — zníženie efektivity prepojení, úbytok bielej hmoty, reorganizácia siete smerom k väčšej separácii a modularite.
Vedúca výskumu, vedkyňa Alexa Mousley, poznamenala, že zmeny vo veku 32 znamenajú „najvýraznejší posun v prepojeniach“, aký mozog počas života prežije.
Prečo to mení pohľad na dospelosť
Doteraz sa za “dospelého” považoval človek od 18-21 rokov — podľa práv a spoločenských noriem. Nové zistenia ale ukazujú, že biologická zrelosť mozgu nastupuje omnoho neskôr. To znamená niekoľko vecí:
🔄 Významný priestor pre formovanie osobnosti a kariéry
- To, čo si v mladosti osvojíš – či už je to vzdelanie, návyky, hodnoty alebo sociálne vzťahy – formuje tvoj mozog počas dlhého obdobia. Mladí dospelí tak majú stále šancu ovplyvniť svoje kognitívne a emocionálne nastavenia.
💡 Dôvod byť tolerantný voči sebe samému
- Zmeny v mozgu prebiehajú pomalšie a postupne. Preto je normálne, ak vo svojich 20-tich či začiatkom 30-ky stále hľadáš smer, meníš názory, testuješ hranice či skúšaš rôzne životné možnosti. Mozog je ešte “v prerábke”, nie je to chyba, ale súčasť vývoja.
👴 Vek s novou mierou pokory k starnutiu
- Keď vieme, že mozog pokračuje v reorganizácii aj v neskoršom veku — až do 80-tky — je jasné, že staroba nemusí znamenať len úpadok. Udržiavať myseľ aktívnu je dlhodobý proces, a výsledky niektorých opatrení sa môžu prejavovať aj po desaťročiach.
Čo to znamená pre každodenný život
1. Menej stresu so “stihnúť to do 25”
Ak si stále len hľadáš smer alebo hľadáš svoje miesto, vedomie, že mozog dozrieva do neskorej mladosti, môže priniesť úľavu. Nejde o zlyhanie — ide o dlhší vývoj.
2. Čas na formovanie
Často je spoločensky očakávané, že po škole, očakávajú mnohí , že budeme mať prácu, ktorú milujeme, budeme mať vlastné bývanie a rodinu. Ale pochop, že mozog sa ešte stále vyvíja, takže si môžeš dať priestor na učenie, sebareflexiu a objavovanie.
3. Trpezlivosť
Dôležité životné rozhodnutia môže byť rozumnejšie robiť, keď mozog dosiahne biologickú dospelosť — zhruba po 30-ke.
4. Kľúčový čas pre psychické zdravie
Obdobie rekonfigurácie mozgu môže byť aj zraniteľnejšie. Zdravie, rovnováha a podpora sú preto pre mladých dospelých dôležité.
Limitácie — čo štúdia nevyriešila úplne
Treba povedať, že hoci ide o najrozsiahlejšie mapovanie mozgového vývoja doteraz, nejde o presný “návod pre každého”. Ukazovatele sa líšia medzi jedincami a biologický vek mozgu neznamená vždy rovnaký psychický alebo emocionálny stav.
Odborníci upozorňujú, že fakt „adolescencia do 32 rokov“ neznamená, že človek sa správa ako teenager — ide o vzorec vývoja spoľahlivosti pre nervové siete a spojenia.
Navyše je rozhodujúci nielen vek, ale životný štýl — vzdelávanie, spánok, starostlivosť o duševné zdravie, prostredie a podnety ovplyvňujú, ako rýchlo a kvalitne mozog dozreje.
👁️ Na čo si dať pozor — a čo chrániť
- Dlhé obdobie dozrievania znamená, že vedomosti a schopnosti sa môžu meniť — neboj sa skúšať nové veci, učiť sa, objavovať.
- Psychické prepätie, stres, izolácia alebo zlý životný štýl môžu vývoj spomaliť alebo narušiť. Investícia do wellness, odpočinku a zdravého životu je dnes rovnako dôležitá ako pred 20 rokmi.
- Rozhodnutia týkajúce sa vzťahov, kariéry, financií — ak sú veľmi dôležité, daj si čas.
V skratke
Nová štúdia ukázala, že adolescencia — v biologickom zmysle – končí až okolo 32. roku života. Až potom vstupuje mozog do stabilnej fázy dospelosti. To mení tradičné predstavy o tom, kedy sme skutočne “dospelí”. Vývoj mozgu pokračuje dlho, a to má zásadný vplyv na naše rozhodnutia, schopnosti a životné tempo. Znamená to viac času na hľadanie seba, menej tlaku pre „mať to do 25“, a viac rešpektu k tomu, že každý rastie vlastným tempom.
Foto: freepik.com