V čase, keď ceny bytov šplhajú nekontrolovateľne a hypotekárne úroky odrádzajú aj zdatnejších žiadateľov, trend bývania u rodičov naberá na sile. Fenomén nazývaný „mama hotel“ nie je len slovným spojením — v realite sa stáva bežnou možnosťou pre tisíce mladých Slovákov. Ľudia, ktorí by radi mali svoj vlastný byt, často ostávajú doma, pretože jednoducho nemajú inú možnosť.
Podľa prieskumov Eurostatu a regionálnych médií býva s rodičmi viac ako 52 % Slovákov vo veku 18-34 rokov. Ďalší prieskum uvádza, že mladí Slováci opúšťajú rodičovskú domácnosť v priemere až okolo 31 rokov – jedno z najvyšších čísel v rámci EÚ.
Hlavné príčiny: bývanie sa stalo luxusom
Extrémne vysoké ceny nehnuteľností a hypoték patria medzi hlavné faktory, pre ktoré mladí zostávajú u rodičov. Hypotéky sú vysoko úročené, požiadavky bánk prísne a výška vlastného kapitálu, ktorý treba mať pri kúpe, rastie.
Ďalšou prekážkou je neistota na trhu práce — mladí si musia stabilizovať príjem, sporiť, vyrovnať sa s infláciou a nákladmi na energie. Do toho vstupuje fakt, že bývanie v rodičovskom dome šetrí stovky eur mesačne.
,,Bývanie v rodičovskom dome šetrí stovky eur mesačne.‚
Výhody aj tienisté stránky spoločného bývania
Pozitíva sú jasné: nižšie náklady, spoločnosť, možnosť šetriť kapitál na vlastné bývanie v budúcnosti. Mnohí mladí tak považujú bývanie doma za dočasnú strategickú voľbu.
Na druhej strane sa objavujú problémy so súkromím, výsluch, nezávislosť, konflikty v domácnosti a posuny v osobnom živote — najmä keď vo vzťahu alebo pri plánovaní vlastnej rodiny sa objaví potreba vlastného priestoru. V jednom rozhovore mladá žena priznala:
Rodičia zase môžu vnímať túto situáciu ako bremeno alebo mať obavy z dlhodobého spolunažívania. V jednom prípade súd rozhodol, že dospelý potomok sa do určitého termínu musí odsťahovať – rodič nemôže „neplatené bývanie“ tolerovať donekonečna.
Ako sa situácia líši podľa regiónov
Vývoj sa v jednotlivých častiach Slovenska líši. V menších mestách môže byť lacnejší nájom, ale veľké rozdiely sú vo veľkých mestách, ako Bratislava či Košice, kde ceny bytov a nájmov extrémne rastú. V takých mestách je odporúčanie zostať doma u rodičov ekonomicky ešte výhodnejšie než prenajímať si vlastný priestor.
Zároveň v regiónoch s menším dopytom alebo menšou dostupnosťou práce mladí častejšie migrujú za prácou a ostávajú v domácej domácnosti dlhšie.
Čo by pomohlo prelomiť tento cyklus
- Rozšírenie sociálneho a regulovaného nájomného bývania by mladým ponúklo dostupnejšiu alternatívu. V iných krajinách EÚ podobné programy výrazne znížili tlak na bývanie vo vlastnej réžii.
- Dotácie, programy pre mladých na podporu hypoték či spolufinancovania môžu znížiť vstupné bariéry.
- Ďalej je potrebné zjednodušiť stavebné a povolovacie procesy, aby výstavba nových bytov nebola viazaná byrokratickými prekážkami.
- Nakoniec, spoločenská diskusia a tlak na štát k robustnej bytovej politike môžu pomôcť. Ako sociologička Kusá upozorňuje:
„Mama hotel znamená, že mladí sú zvyknutí na komfort u rodičov – nákup potravín, varenie, pranie, žehlenie, nákup hygienických vecí, zaplatenie výdavkov za byt – od bežných vecí, opráv až po zaplatenie enrgií spojených za využívanie domácnosti.“
V skratke
Bývanie u rodičov sa na Slovensku stáva bežnou stratégiou pre mladých, ktorí čelia vysokým cenám bytov a nájmov. Fenomén „mama hotel“ odráža ekonomické a štrukturálne bariéry, ktoré komplikujú osamostatniť sa. Aj keď má spoločné bývanie výhody, často sa vynárajú konflikty so súkromím a nezávislosťou. Odporúčania poukazujú na nutnosť rozvoja nájomného bývania, podpory mladých pri financovaní a zmeny v bytovej politike.