Tvrdenie, že generácia Z je prvou generáciou v moderných dejinách, ktorej priemerné IQ je nižšie než u ich rodičov, vyvolalo búrlivú diskusiu po celom svete. Niektoré štúdie z posledných rokov skutočne naznačujú mierny pokles výsledkov v inteligenčných testoch v určitých krajinách. Otázkou však zostáva, čo tieto čísla v skutočnosti znamenajú a či za nimi stojí závislosť od umelej inteligencie (AI), ako sa často tvrdí.
Experti upozorňujú, že interpretácia dát je zložitejšia. IQ testy merajú konkrétny typ schopností – logické myslenie, pamäť, rýchlosť spracovania informácií – no nezachytávajú celú škálu inteligencie v digitálnom veku.
Fenomén „Flynnovho efektu“ a jeho obrat
Po desaťročia platilo, že každá ďalšia generácia dosahovala v IQ testoch vyššie skóre než tá predchádzajúca. Tento jav bol známy ako Flynnov efekt. Súvisel so zlepšovaním vzdelania, výživy a životných podmienok.
V niektorých vyspelých krajinách sa však tento trend v posledných rokoch spomalil alebo dokonca obrátil. Výskumy z Európy či USA poukázali na mierny pokles skóre najmä v oblastiach koncentrácie a čítania s porozumením. Neznamená to však, že mladí ľudia sú „menej inteligentní“ – skôr sa mení spôsob, akým pracujú s informáciami.
Zošit verzus obrazovka: mení technológia spôsob myslenia?
Jedným z často diskutovaných faktorov je digitálne prostredie. Generácia Z vyrastala so smartfónom v ruke, s neustálym prístupom k internetu a dnes aj s nástrojmi umelej inteligencie.
Kritici tvrdia, že nadmerné spoliehanie sa na technológie môže oslabovať schopnosť sústrediť sa, analyzovať problém do hĺbky či zapamätať si informácie. Ak je odpoveď na každú otázku vzdialená jedno kliknutie, mozog nemusí byť nútený pracovať tak intenzívne ako kedysi.
Na druhej strane odborníci na vzdelávanie zdôrazňujú, že mladí ľudia rozvíjajú iné typy zručností – napríklad schopnosť rýchlo filtrovať veľké množstvo dát, orientovať sa v digitálnom priestore či kombinovať informácie z rôznych zdrojov.
Závislosť od AI: hrozba alebo nástroj?
Umelá inteligencia sa stáva bežnou súčasťou štúdia aj práce. Študenti ju využívajú pri písaní textov, programátori pri tvorbe kódu, marketéri pri analýze dát. Objavujú sa však obavy, že ak sa AI používa bez kritického myslenia, môže oslabiť schopnosť samostatne uvažovať.
Psychológovia upozorňujú, že problémom nie je samotná technológia, ale spôsob jej používania. Ak AI nahrádza premýšľanie, môže to mať negatívne dôsledky. Ak však slúži ako podpora, môže naopak rozširovať schopnosti človeka.
Dôležitú úlohu preto zohráva vzdelávací systém a rodičia. Učiť deti, ako technológie využívať zodpovedne a kriticky, je kľúčové pre budúcnosť.
Čo vlastne znamená IQ v 21. storočí?
Hodnota IQ je často vnímaná ako univerzálny ukazovateľ inteligencie, no realita je komplexnejšia. Moderná psychológia rozlišuje viacero druhov inteligencie – emocionálnu, sociálnu, kreatívnu či praktickú.
Generácia Z vyrastá v globálnom, rýchlo sa meniacom svete. Musí reagovať na technologické inovácie, klimatické výzvy aj nové formy práce. Ich schopnosti sa preto môžu prejavovať inak než u predchádzajúcich generácií.
Zjednodušené tvrdenie, že „mladí sú menej inteligentní“, tak môže byť zavádzajúce. Skôr ide o premenu spôsobu myslenia než o jeho úpadok.
V skratke
Niektoré výskumy naznačujú mierny pokles IQ skóre u mladšej generácie, no príčiny sú komplexné. Technológie a umelá inteligencia menia spôsob, akým ľudia pracujú s informáciami. Nejde však automaticky o pokles inteligencie, ale o jej transformáciu. Kľúčové bude naučiť sa využívať AI ako nástroj, nie ako náhradu vlastného myslenia.