Kde na svete vyrastajú deti najspokojnejšie? Najnovší medzinárodný rebríček UNICEF Innocenti Report Card 19 (2025) porovnal 43 krajín EÚ a OECD a zoradil ich podľa toho, ako sa deťom darí v troch veľkých oblastiach: duševná pohoda, fyzické zdravie a zručnosti. Výsledok nie je len o „šťastí“, ale o súhre viacerých podmienok – od bezpečia a zdravotnej starostlivosti až po kvalitu školy a rovesníckych vzťahov. Podľa ligovej tabuľky vedie Holandsko, tesne za ním Dánsko a Francúzsko.
Top 25 krajín, kde majú deti podľa UNICEF celkovo najlepšiu pohodu
- Holandsko
- Dánsko
- Francúzsko
- Portugalsko
- Írsko
- Švajčiarsko
- Španielsko
- Chorvátsko
- Taliansko
- Švédsko
- Maďarsko
- Rakúsko
- Slovinsko
- Japonsko
- Litva
- Rumunsko
- Fínsko
- Česko
- Kanada
- Slovensko
- Spojené kráľovstvo
- Island
- Lotyšsko
- Grécko
- Nemecko
(Rebríček pokračuje: Malta, Kórejská republika, Bulharsko, Poľsko, Estónsko, Kostarika, Nový Zéland, Kolumbia, Mexiko, Turecko, Čile.)
Ako vedci merali „šťastie“ detí
UNICEF pri zostavovaní rebríčka nevyužíva pocity dospelých, ale porovnateľné dáta z medzinárodných databáz. Každá z troch oblastí má dve merania a všetky majú rovnakú váhu:
Duševná pohoda:
- podiel 15-ročných so zvýšenou životnou spokojnosťou (PISA 2022, OECD),
- miera samovrážd vo veku 15–19 rokov (WHO).
Fyzické zdravie:
- úmrtnosť detí vo veku 5–14 rokov (UN IGME),
- podiel detí s nadváhou/obezitou vo veku 5–19 rokov (NCD-RisC / WHO, The Lancet 2024).
Zručnosti:
- podiel 15-ročných proficientných v matematike a čítaní (PISA 2022),
- podiel žiakov, ktorí „si ľahko nachádzajú priateľov“ v škole (PISA 2022).
UNICEF zároveň upozorňuje, že posledných päť rokov prinieslo zhoršenie spokojnosti, pokles školských zručností a rast obezity, čo súvisí s dosahmi pandémie, digitalizácie, konfliktov a klimatickej krízy. Teda, aj krajiny na vrchole majú rezervy.
Prečo sú víťazi na čele: čo majú spoločné
- Vyrovnaný mix politiky a praxe: silné verejné služby, dostupná zdravotná starostlivosť, bezpečné školy.
- Dôraz na vzťahy a voľný čas: deti sa cítia prijaté, ľahšie si hľadajú kamarátov a majú priestor na šport a pohyb.
- Škola bez nátlaku: dobré výsledky bez extrémneho stresu; dôležité sú aj „mäkké“ zručnosti.
- Prevencia: zdravé stravovanie, podpora mentálneho zdravia, včasná diagnostika.
(K týmto trendom sa pridávajú aj širšie zistenia OECD o poklese životnej spokojnosti tínedžerov po roku 2018 a vplyve nadmerného času online na spánok a psychiku.) (oecdstatistics.blog)
Limity, na ktoré netreba zabúdať
- Ide o krajiny EÚ a OECD – nie celý svet.
- Päť krajín (napr. USA, Nórsko, Belgicko) nemohlo byť celkovo zoradených pre chýbajúci údaj o životnej spokojnosti, hoci čiastkové ukazovatele majú.
- Rebríček je čiastočný; nepovie všetko o regionálnych rozdieloch či o skupinách detí, ktorým sa darí horšie než priemer.
V skratke
UNICEF 2025 zoradil 43 krajín EÚ a OECD podľa detskej pohody na základe 3 ukazovateľov (duševná pohoda, zdravie, zručnosti). Top 3 tvoria Holandsko, Dánsko a Francúzsko. Rebríček ukazuje, že podpora duševného zdravia, kvalitná škola, bezpečné prostredie a nízka nerovnosť idú ruka v ruke s vyššou spokojnosťou detí – no v mnohých krajinách sa po pandémii trendy zhoršili.