V Holandsku sa klasický 40-hodinový pracovný týždeň stal minulosťou. Ľudia tu už bežne pracujú v priemere 32 hodín týždenne, čo je najmenej v celej Európskej únii.
Zaujímavé je, že skrátený pracovný čas neohrozil ekonomiku ani produktivitu. Holandsko patrí medzi krajiny s najvyššou produktivitou na hodinu a zároveň sa môže pochváliť jednou z najnižších mier nezamestnanosti.
Prečo to funguje?
Hlavným dôvodom zmeny bol fakt, že čoraz viac žien vstupovalo na pracovný trh a hľadalo spôsob, ako zladiť prácu s rodinou. Skrátený týždeň sa stal ideálnym riešením.
Odborníci tvrdia, že práve rovnováha medzi pracovným a osobným životom je dôvod, prečo holandskí zamestnanci nevyhoria tak rýchlo a môžu pracovať dlhšie roky bez toho, aby museli odísť predčasne do dôchodku.
Holandsko nie je jedinou krajinou, ktorá experimentuje s kratším pracovným časom.
- Nemecko testuje štvordňový týždeň vo viacerých firmách.
- Veľká Británia má stovky podnikov, ktoré už tento model zaviedli natrvalo.
- Poľsko, Rakúsko a Dánsko pripravujú vlastné reformy a uvažujú nad približne 34-hodinovým pracovným týždňom.
- Dokonca aj na Ukrajine niektoré IT spoločnosti skúšajú štvordňový pracovný režim – zatiaľ najmä v letných mesiacoch.
Čo si z toho môžeme zobrať?
Holandský príklad ukazuje, že pracovať menej neznamená dosiahnuť menej. Naopak, efektívny pracovný čas, dôraz na zdravie a rodinu môžu priniesť spoločnosti aj ekonomike viac, než dlhé hodiny strávené v kancelárii.
V skratke
- Holanďania už nepracujú 40 hodín týždenne, ale približne 32 hodín.
- Produktivita zostala vysoká a zamestnanosť patrí medzi najlepšie v Európe.
- Skrátený pracovný týždeň pomáha najmä rodinám a chráni ľudí pred vyhorením.
- O podobný model sa zaujímajú Nemecko, Veľká Británia, Poľsko, Rakúsko aj Dánsko.
- Skrátený pracovný čas sa testuje aj v niektorých ukrajinských IT firmách.