Odchod z rodičovského domu je pre mnohých mladých symbolom vstupu do dospelosti. Nie je to však univerzálny okamih – záleží na ekonomike, kultúre, dostupnosti bývania či rodinných zvykoch. Dáta z Eurostatu a americkej štúdie NLSY (National Longitudinal Survey of Youth) nám približujú tieto skutočnosti.
Priemerný vek odchodu v Európe podľa Eurostatu
Eurostat uvádza, že v roku 2022 bol priemerný vek odchodu mladých ľudí z rodičovského domu v EÚ 26,4 roka.
Rozdiely medzi krajinami sú však výrazné:
| Krajina | Priemerný vek odchodu (2022) |
|---|---|
| Chorvátsko | ~ 33,4 rokov |
| Slovensko | ~ 30,8 rokov |
| Grécko | ~ 30,7 rokov |
| Bulharsko / Španielsko | ~ 30,3 rokov |
| Malta | ~ 30,1 rokov |
| Taliansko | ~ 30,0 rokov |
| Estónsko | ~ 22,7 rokov |
| Dánsko | ~ 21,7 rokov |
| Švédsko | ~ 21,4 rokov |
| Fínsko | ~ 21,3 rokov |
Medzi pohlaviami tiež existuje rozdiel: muži v EÚ odchádzajú v priemere neskôr než ženy – muži okolo 27,3 roka, ženy približne 25,4 roka.
Trend vývoja za posledné roky (2012–2022) ukazuje, že vo viacerých krajinách sa tento priemer zvýšil – napríklad v Chorvátsku (+1,8 roka), Grécku (+1,7 roka) a Španielsku (+1,6 roka).
Ako je to v USA?
Z USA prinášajú zaujímavé dáta štúdie:
- Podľa NLSY97 (štúdie BLS) bol medián veku, kedy mladí prvýkrát opustili rodičov, okolo 19 rokov.
- Do 27 rokov približne 90 % sledovaných mladých sa presťahovalo aspoň na tri mesiace mimo domova.
- Viac ako polovica tých, ktorí odišli, sa neskôr vrátila (tzv. „boomerang efekt“), často kvôli finančnej nestabilite alebo pre začiatok dospelého života.
Osamostatnenie v USA je teda výrazne skôr než v mnohých európskych krajinách, ale realita návratu domov nie je ojedinelá.
Prečo sú rozdiely tak výrazné
Nie je to len otázka kultúry — rozdiely v „vek odchodu“ ovplyvňuje viacero faktorov:
- Náklady na bývanie
Vo väčšine európskych krajín sú náklady na bývanie vysoké, najmä v mestách. To môže oddialiť osamostatnenie mladých. - Trh práce a príjem
Stabilné zamestnanie a dostatočný príjem sú kľúčové pre to, aby si mladý človek mohol dovoliť vlastné bývanie. - Rodinné väzby a kultúra
V niektorých krajinách sú silnejšie rodinné väzby alebo je bežné, že mladí zostávajú dlhšie s rodičmi – či už z praktických alebo emocionálnych dôvodov. - Pohlavie
Rozdiely medzi mužmi a ženami poukazujú aj na to, že sociálne očakávania a ekonomické príležitosti môžu ovplyvniť, kedy kto odchádza. - “Boomerang” efekt
V USA je bežné, že mladí odídu, no neskôr sa vrátia – čo zároveň ukazuje, že odchod neznamená automatickú stabilitu.
Graf: Priemerný vek odchodu podľa vybraných krajín a regiónov
[odchod_graf]
Význam týchto rozdielov pre spoločnosť
- Politika bývania
Ak mladí zostávajú dlhšie u rodičov, je to signál pre vlády aj mestá, že je potrebné podporovať dostupné bývanie. - Sociálne väzby a rodiny
Dlhší pobyt s rodičmi môže posilniť rodinné väzby, ale zároveň frustrovať tých, ktorí hľadajú nezávislosť. - Ekonomické dôsledky
Neskorý odchod môže oddialiť investície mladých – ako kúpa bytu, úspory či vlastné založenie domácnosti. - Psychologické aspekty
Odchod z domu je emocionálne náročný krok. „Boomerang“ návraty môžu byť výsledkom neistoty alebo jednoducho životných okolností.
Záver
Rozdiely v tom, kedy mladí opúšťajú rodičovský dom, odhaľujú hlbšie spoločenské a ekonomické vrstvy. V EÚ sa priemerný vek odchodu pohybuje okolo 26 rokov, pričom v niektorých krajinách, ako Chorvátsko či Slovensko, môžu mladí zostať doma až do tridsiatky. Na druhej strane v USA sa mladí osamostatňujú oveľa skôr, ale často sa neskôr vracajú. Porozumenie týmto trendom je dôležité – nielen pre analytikov, ale aj pre tvorcov politík, ktorí chcú podporiť mladých na ich ceste do samostatného života.
Foto: freepik.com