Podeľ sa o inšpiráciu – zdieľaj článok, ktorý ťa nadchol!

Baktéria Enterokok (lat. Enterococcus) je prirodzenou súčasťou ľudskej tráviacej či genitálnej flóry – spravidla bez problémov. No v určitých situáciách vie prerásť do vážnej infekcie. V nasledujúcich riadkoch popíšeme, čo znamená, ak sa s ňou stretneme, aké ochorenia môže vyvolať, aké sú typické príznaky, ako sa lieči a čo môžeme robiť vrámci prevencie.

Enterokoky sú prirodzenou súčasťou ľudskej flóry, no v určitých prípadoch môžu spôsobiť aj vážne infekcie
Foto: Zdroj: CDC / Public Domain, cez Wikimedia Commons

Čo je enterokok?

Enterokoky sú grampozitívne koky, ktoré sú často v ľudskom čreve či v genitálne­-močových cestách bez toho, aby vyvolali ťažkosti. Môžu však pri oslabení obranyschopnosti alebo pri prieniku do „nesprávnej“ oblasti tela spôsobiť infekciu. Dôležité je vedieť, že existujú druhy ako Enterococcus faecalis (cca 90 % prípadov) a Enterococcus faecium (cca 5 %) – tie sa líšia vo viacerých vlastnostiach.

Možné ochorenia, ktoré enterokok vyvoláva

Keď sa enterokok dostane tam, kde nemá byť, alebo keď je imunitný systém oslabený, môže spôsobiť široké spektrum infekcií:

  • Infekcie močových ciest – najčastejšie prejavy sú pálenie pri močení, časté nutkanie, zmenená farba moču – najmä u hospitalizovaných či s katétrom.
  • Bakteriémia (prítomnosť baktérií v krvi) a sepsa – keď sa baktérie dostanú do krvného obehu.
  • Endokarditída – zápal vnútornej výstelky srdca, najmä u pacientov so srdcovými chybami alebo po invazívnych zákrokoch.
  • Infekcie mäkkých tkanív, kožné infekcie, pooperačné rany – pri oslabení organizmu alebo pri infekcii v nemocničnom prostredí.
  • Rezistentné formy – napríklad tzv. VRE (vankomycín-rezistentné enterokoky) sú obzvlášť problematické v nemocničnom prostredí.
Ďalší zaujímavý článok zadarmo:  Miesta na Zemi, kde sa telo regeneruje rýchlejšie? Ľudia hovoria o neuveriteľnej sile

Znaky, na ktoré si dať pozor (príznaky)

Keď sa enterokok začne množiť tam, kde nemá byť, môžu sa objaviť rôzne symptómy v závislosti od miesta infekcie:

  • Pri močových cestách: bolesť alebo pálenie pri močení, časté močenie, pocit tlaku v podbrušku, zakalený alebo zapáchajúci moč.
  • Pri bakterémií/sepsi: horúčka, zimnica, zrýchlený pulz, celkové zhoršenie stavu.
  • Pri endokarditíde: únava, dýchavičnosť, šelest na srdci, prípadne príznaky ako pri zápale srdca – to vyžaduje rýchlu reakciu.
  • Pri kožných infekciách: opuch, začervenanie, zvýšená teplota v okolí rany, hnisanie.

Ak sa objavia takéto príznaky, najmä u hospitalizovaných alebo oslabených pacientov, je potrebné čo najskôr obrátiť sa na lekára.

Foto: freepik.com

Ako sa to diagnostikuje a lieči

Diagnostika

Lekár najprv posúdi klinický obraz, zoberie vzorky moču, krvi alebo výteru z rany/katétra. V laboratóriu sa kultivuje baktéria, zisťuje sa jej citlivosť na antibiotiká (tzv. antibiogram).

Ďalší zaujímavý článok zadarmo:  Energetická brána: Čo znamená z pohľadu spirituality a numerológie a prečo o nej všetci hovoria?

Liečba

  • U menej komplikovaných infekcií (napr. močové cesty) sa nasadzujú antibiotiká podľa odporúčania.
  • Pri závažnejších prípadoch – ako bakterémia či endokarditída – je potrebná intenzívna liečba a často hospitalizácia.
  • Problémom sú rezistentné kmene, napríklad VRE, ktoré nereagujú na štandardné antibiotiká – tu je liečba náročnejšia.
  • Pri infekcii rán či abscesov môže byť potrebný chirurgický zákrok – odstránenie ložiska infekcie.

Prevencia: Ako znížiť riziko

Prevencia sa najmä týka nemocničného prostredia, no mnoho zásad platí aj pre bežné zdravie:

  • Dodržiavať dôkladnú hygienu – najmä ruky, ale aj okolí katétrov alebo iných invazívnych zariadení.
  • Opatrne s antibiotikami – zbytočné či nadmerné užívanie zvyšuje riziko vzniku rezistentných kmeňov.
  • Správna starostlivosť o katétry, rany či invazívne pomôcky – pravidelná výmena, čistota, dohľad.
  • Udržiavať silný imunitný systém – zdravý životný štýl (strava, pohyb, spánok) pomáha pri predchádzaní infekcií.
  • V nemocniciach: izolovanie nosičov rezistentných kmeňov, monitoring a dezinfekcia prostredia.

Kedy okamžite vyhľadať lekára

Ak sa objavia vyššie uvedené príznaky – najmä u osoby s oslabenou imunitou, po operácii, s katétrom alebo hospitalizovanej – nečakajte. Každé meškanie môže viesť k vážnym komplikáciám ako sepsa či endokarditída, pri ktorých je prognóza horšia.

Ďalší zaujímavý článok zadarmo:  Magický dátum 22.2.: Prečo ho ľudia považujú za výnimočný a čo môže znamenať pre vás?

Zaujímavosti

  • Enterokoky boli prvýkrát popísané v roku 1899 Théodorem Escherichom.
  • Dlho boli považované za streptokoky skupiny D.
  • V roku 1984 vznikol samostatný rod Enterococcus.
  • V 90. rokoch sa objavili rezistentné kmene (VRE).

Záver

Baktéria enterokok je bežnou súčasťou našej mikroflóry – väčšinou neškodnou. No keď dôjde k poruche rovnováhy, oslabenému imunitnému systému či nevhodnému medicínskemu zásahu, môže spustiť infekcie, ktoré sú ťažšie na liečbu. Poznať riziká, rozpoznať príznaky a dodržiavať preventívne opatrenia pomáha minimalizovať jej dopad.

V skratke

  • Enterokok je bežná baktéria vo vnútri tela, no v určitých situáciách môže spôsobiť vážnu infekciu.
  • Infekcie sa najčastejšie vyskytujú v močových cestách, krvi, srdci, ránach – u oslabených pacientov.
  • Liečba spočíva v diagnostike, antibiotikách, v prípade rezistencie v špecializovanej liečbe.
  • Prevencia: hygiena, zdravý životný štýl, racionálne užívanie antibiotík, starostlivosť o rizikové miesta.

Ak máte akékoľvek podozrenie na infekciu alebo sa situácia zhoršuje, neváhajte kontaktovať lekára – pri enterokokových infekciách je včasná reakcia kľúčová.


Podeľ sa o inšpiráciu – zdieľaj článok, ktorý ťa nadchol!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *