Predstavte si: len 90 minút slnečného žiarenia – to je všetko, čo mnohí obyvatelia severokanadského mesta Inuvik videli včera. A už od 5. decembra sa tam začne obdobie, ktoré znamená prakticky mesiac bez klasického východu či západu Slnka. Prečo je tomu tak a čo presne znamená polárna noc?
Prečo Inuvik zažil iba 90 minút denného svetla
Inuvik leží približne 200 kilometrov severne od severného polárneho kruhu, na zemepisnej šírke okolo 68° severnej šírky.
Z tohto dôvodu sa každý rok počas zimných mesiacov meniaca dráha Slnka nad obzorom radikálne presúva — dni sa skrátili natoľko, že včera bol len veľmi krátky interval, počas ktorého bolo Slnko nad horizontom. Podľa klimatických štatistík december v Inuviku prináša často len necelú hodinu až hodinu a pol prirodzeného denného svetla.
Tento fenomén je dôsledkom astronomickej polohy — počas zimy je severná časť Zeme natočená od Slnka, takže v oblastiach za polárnym kruhom Slnko dokonca ani nezapadne — alebo lepšie povedané, nezapadne ani nevystúpi nad horizont.
Čo je polárna noc
Polárna noc znamená obdobie, keď Slnko počas celého dňa nevystúpi nad horizont — teda nenastane klasický východ ani západ. Toto je typické pre oblasti severne od polárneho kruhu.
V praxi to neznamená totálnu čiernu noc: často býva prítomná polárna súmraková fáza — čiže obloha nebude v úplnej tme, ale zostane vo fázach súmraku, v závislosti od nadmorskej výšky, topografie a počasia.
Pre obyvateľov Inuviku to znamená, že od 5. decembra do začiatku januára (približne 6. januára) čaká približne jeden mesiac, keď Slnko nebude nad horizontom.
Ako to ovplyvňuje život v Inuviku
Zmena svetla výrazne ovplyvní bežný rytmus obyvateľov. Krátke dni a dlhé noci môžu priniesť psychické aj fyzické výzvy: menej slnka znamená menej prirodzeného denného svetla, čo môže ovplyvniť náladu, cirkadiánne rytmy, spánok či celkovú energiu.
Na druhej strane, obyvateľom severu je tento rytmus známy a dokážu sa prispôsobiť — často tak, že si naplánujú aktivity, využijú umelé osvetlenie, silnejšie komunitné väzby, a pripravujú sa mentálne na obdobie tmy.
V zime, keď teploty klesajú hlboko pod bod mrazu (v decembri sa v Inuviku bežne pohybujú v rozsahu okolo –21 až –27 °C).
Prečo je polárna noc súčasťou každoročného cyklu
Polárna noc (a jej protiklad, polárny deň ) sú dôsledkom sklonu osi Zeme — Zem je naklonená okolo 23,5°, čo znamená, že časti planéty sa v priebehu roka nachádzajú buď bližšie k Slnku, alebo sa od neho odkláňajú.
Pre obyvateľov a prírodu v oblastiach vysoko na severe je to prirodzený rytmus: leto s dlhým dňom, zima s dlhou nocou. V Inuviku, konkrétne, sa v lete tešia na približne 56 dní nepretržitého svetla — polárneho dňa, kedy Slnko prakticky nezapadne.
Zima je skrátka opačný extrém. Hoci „noc“ nemusí byť totálna — súmrak znamená, že obloha môže byť len tlmená, zvláštna — no pre človeka to znamená výraznú zmenu vnútorného rytmu, každodenných návykov, psychickej pohody. Preto miestne komunity na severi častokrát prispôsobujú život nielen technickým riešeniam, ale aj sociálnym — viac sa stretávajú, organizujú podujatia, navzájom si pomáhajú prekonať temné obdobie.
V skratke
Inuvik včera zažil len necelých 90 minút slnečného svetla. Od 5. decembra začne tamojšia polárna noc — obdobie, keď Slnko nevystúpi nad horizont a dni sa skrátia do tlmeného súmraku. Takýto stav je bežný v oblastiach za polárnym kruhom a je jednoducho súčasťou prírodného cyklu Zem – Slnko. Pre obyvateľov znamená zmenu rytmu, menej denného svetla, chlad a potrebu prispôsobiť denný režim — no zároveň si udržiavajú komunitné väzby a život ide ďalej, často so silnejšou výdržou a adaptabilitou.
Foto: facebook.com