O dlhších pôstoch sa hovorí veľa, ale vedeckých dát bolo donedávna málo. Najnovšie práce zisťujú, ako telo prechádza z glukózy na tuky, ako klesá výkonnosť, čo sa deje s proteínmi naprieč orgánmi a prečo je návrat k jedlu medicínsky citlivý moment.
Deň po dni: orientačná mapa 7-dňového „water fastingu“
Deň 1–2: vyčerpanie zásob glukózy
Pečeňový glykogén sa pri abstinencii od jedla obvykle vyprázdni do 24–36 hodín. Telo postupne zvyšuje spaľovanie mastných kyselín a začína tvoriť ketolátky. Pocítite hlad, kolísanie energie,..
Deň 3: prepnutie režimu
Viaceré merania ukazujú, že až okolo tretieho dňa sa naplno rozbiehajú systémové zmeny — mení sa expresia tisícok proteínov súvisiacich s metabolizmom, zápalom či opravou buniek. Od tohto bodu už v krvi dominujú ketolátky.
Deň 4–6: stabilná ketóza, klesá VO₂ peak
Pri pretrvávajúcom pôste rastie využitie tukov, no klesá schopnosť dlhodobo podávať aeróbny výkon. V štúdii so 7-dňovým pôstom síce zostala maximálna sila nôh zachovaná, ale špičková aeróbna kapacita klesla približne o 13–16 %.
Deň 7: úbytok hmotnosti a široké zmeny v proteómoch
Týždeň bez kalórií viedol u dobrovoľníkov k výraznému úbytku hmotnosti (cca 5–8 %), so zmenami proteínov naprieč orgánmi. Nie všetky efekty sú však jednoznačne „pozitívne“ a neznamenajú automaticky dlhodobý zdravotný zisk.
Čo hovoria najnovšie štúdie a lekári
- Sila vs. vytrvalosť: U zdravých, trénovaných ľudí sa pri 7-dňovom pôste zachovala maximálna sila dolných končatín, no klesla vytrvalostná výkonnosť a schopnosť oxidovať sacharidy počas záťaže. Prakticky: ťažké „šprintové“ úsilie zvládnete, dlhý výkon bude ťažší.
- Proteóm naprieč orgánmi: Po 3 dňoch pôstu sa naplno prejavia multi-orgánové proteínové zmeny; pri 7 dňoch sú už dobre čitateľné.
- Metabolické posuny pri 8–10 dňoch: Dáta z 8–10-dňových protokolov (niekedy v kombinácii s miernym cvičením) dokumentujú pokles glukózy a inzulínu, výraznú ketózu a zmeny markerov zápalu a oxidácie. Tieto práce potvrdzujú trend, no týkajú sa úzko vybraných skupín pod dohľadom.
- Krvný tlak: V starších aj novších súboroch pacientov s hypertenziou (všetko pod prísnym lekárskym dohľadom) sa opisuje pokles tlaku počas „water fastu“.
Najväčšie riziko nie je hlad, ale návrat k jedlu
Refeeding syndróm je známy stav, ktorý môže nastať, keď po dlhšom hladovaní začnete jesť príliš rýchlo. Prudký posun tekutín a elektrolytov (fosfát, draslík, horčík) môže vyvolať poruchy a rôzne symptómy. Riziko je vyššie po niekoľkých dňoch bez jedla, pri nízkej hmotnosti, chronických chorobách alebo poruchách príjmu potravy. Postupný, odborníkmi riadený refeeding a dopĺňanie vitamínov/minerálov je základ.
Kto by sa do 7-dňového pôstu púšťať nemal
Tehotné a dojčiace ženy, deti a dospievajúci, ľudia s diabetom na liekoch, s ochoreniami srdca, obličiek či pečene, s poruchami príjmu potravy alebo s nízkym BMI. Aj zdraví dospelí by mali dlhší pôst riešiť s lekárom — nielen kvôli samotnému pôstu, ale najmä kvôli bezpečnému refeedingu.
Mýty vs. realita
- „Pôst je univerzálne liečivo.“ Nie. Najnovšie dáta sú sľubné, ale týkajú sa malých, prísne sledovaných skupín. Dlhodobé prínosy a riziká u bežnej populácie potrebujú väčšie klinické skúšky.
- „Po 24 hodinách prídu všetky benefity.“ Kľúčové proteínové zmeny sa podľa novej práce objavujú až po 3 dňoch úplnej kalorickej abstinencie.
- „Stačí vydržať týždeň a som ‘resetnutý’.“ Metabolický „reset“ nie je oficiálny medicínsky pojem. Áno, dochádza k výrazným zmenám, no nie všetky sú pre každého vhodné a bezpečné.
V skratke
- Čo sa deje po 7 dňoch? Silný prechod na spaľovanie tukov, výrazné zmeny tisícov proteínov naprieč orgánmi, pokles aeróbnej výkonnosti, citeľný úbytok hmotnosti.
- Kedy to štartuje? Kľúčové systémové zmeny sa objavujú až po 3 dňoch úplnej kalorickej abstinencie.
- Aké sú riziká? Hlavne refeeding syndróm pri nevhodnom návrate k jedlu; ohrozené skupiny by sa pôstu mali vyhnúť.