História medicíny je plná objavov, ktoré nám dnes zachraňujú životy, no cesta k nim bola neraz dláždená metódami, nad ktorými zostáva rozum stáť. Ak si myslíte, že moderné lieky proti migréne majú nepríjemné vedľajšie účinky, pohľad do 19. a začiatku 20. storočia vás rýchlo vyvedie z omylu. Vtedajší lekárski experti totiž verili, že kľúč k vyliečeniu pulzujúcej bolesti hlavy, nespavosti či dokonca melanchólie sa neskrýva v mozgu, ale na opačnom konci ľudského tela. Riešením mali byť takzvané rektálne dilátory.

Keď biznis s bolesťou nepoznal hranice
Koncom viktoriánskej éry zažívala medicína divoké obdobie. Na trhu sa objavovali stovky „zázračných“ pomôcok a patentovaných prístrojov, ktoré sľubovali okamžitú úľavu od akýchkoľvek civilizačných neduhov. Medzi najpopulárnejšie – a z dnešného pohľadu najbizarnejšie – patrili sady análnych dilátorov.
Išlo o anatomicky tvarované kolíky, zvyčajne vyrobené z tvrdenej gumy, kovu alebo bakelitu, ktoré sa predávali v rôznych veľkostiach – od najmenších až po prekvapivo masívne kúsky. Pacienti ich mali používať v pohodlí domova, pričom návody sľubovali hotové zázraky.
Teória, ktorá prepojila konečník s mozgom
Ako mohli vtedajší lekári obhájiť tvrdenie, že zavedenie cudzieho telesa do konečníka vylieči migrénu? Odpoveďou bol vtedajší pohľad na anatómiu a takzvaný konstitučný tonus.
Lekári verili, že chronické bolesti hlavy, nervové vyčerpanie a neustála únava sú dôsledkom napätia v nervovom systéme a zlého krvného obehu. Podľa vtedajších teórií malo mechanické uvoľnenie a stimulácia svalov v oblasti panvového dna reflexne uvoľniť napätie v celom tele, zlepšiť prietok krvi a okamžite prečistiť myseľ. Ak vás teda trápila neznesiteľná bolesť za očami, ordinácia znela jasne: uvoľniť nervové zakončenia na opačnom konci torza.

Od bolesti hlavy až po liečbu „zlých nálad“
Marketing okolo týchto pomôcok bol neúprosný. Výrobcovia, ako napríklad známa americká spoločnosť Dr. Young’s, predávali svoje sady s tvrdením, že čistia krv a prinášajú mladistvú chytrosť. Zoznam diagnóz, ktoré mali dilátory vyliečiť, bol absurdne dlhý:
- Chronické a akútne bolesti hlavy
- Nespavosť a nočné mory
- Nervozita, hystéria a psychické zrútenie
- Tráviace ťažkosti a permanentná zápcha
- Studené ruky a nohy spôsobené slabou cirkuláciou krvi
Až v prvej polovici 20. storočia, s príchodom prísnejších lekárskych regulácií a hlbšieho pochopenia neurológie, úrady tieto šarlatánske praktiky zakázali a označili ich za nevedecké a potenciálne nebezpečné.

V skratke:
V 19. a na začiatku 20. storočia boli rektálne dilátory bežne predávanou medicínskou pomôckou, ktorá mala liečiť širokú škálu problémov vrátane migrény, únavy a nespavosti. Vtedajší lekári verili, že stimulácia panvového dna uvoľní nervový systém a zlepší cirkuláciu krvi v celom tele vrátane mozgu. Táto bizarná kapitola histórie dnes slúži ako fascinujúca pripomienka toho, kam až bola medicína v minulosti schopná zájsť pri hľadaní úľavy od bolesti.
Foto: By Flickr user cometstarmoon – File:Glore Psychiatric Museum – Rectal Dilators.jpg from Wikimedia Commons, originally from https://www.flickr.com/photos/calistan/3401418875/, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=87568699, wikipedia.org
