Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pravidelne zásobuje svet fascinujúcimi pohľadmi na našu domovskú planétu. Najnovší prírastok do galérie vesmírnych snímok však spôsobil vlnu diskusie, ktorú nikto nečakal. Hoci fotografia zachytáva dychberúcu krásu modrej planéty v ultra vysokom rozlíšení, pozornému oku verejnosti neunikla jedna anomália, ktorá okamžite vyvolala lavínu otázok a konšpirácií. Píše portál Ladbible.
Čo je na tomto zábere také zvláštne a prečo vedci musia opäť vysvetľovať to, čo sa laikom zdá byť jasným dôkazom o manipulácii?
Fenomén „bezmračnej“ Zeme alebo optický klam?
Internetoví detektívi si na sociálnych sieťach všimli, že na určitých častiach kontinentov chýbajú mraky práve tam, kde by podľa meteorologických modelov mali byť. Iným zase vŕtala v hlave ostrosť farieb a nezvyčajné rozloženie svetla na oceánoch. Diskutujúci sa začali pýtať: Ide o skutočnú fotku, alebo o digitálnu koláž vytvorenú v grafickom štúdiu?
Pravda je, ako to už pri vesmírnych snímkach býva, technologicky fascinujúca. Väčšina dnešných „fotografií“ celej Zeme totiž nie je výsledkom jediného stlačenia spúšte starého fotoaparátu.
Ako vzniká moderný portrét planéty?
NASA vysvetľuje, že takéto zábery sú často skladačkou (tzv. kompozitom) tisícov dátových sád. Satelity obiehajúce Zem snímajú planétu po pásoch. Aby sme videli celú osvetlenú guľu bez tieňov a v dokonalej kvalite, výkonné počítače pospájajú tie najčistejšie zábery z daného dňa do jedného celku.
Práve tento proces „zošívania“ môže niekedy vytvoriť vizuálne nezrovnalosti, ktoré ľudia vnímajú ako chybu v Matrixe. Vedci však zdôrazňujú, že hoci ide o digitálne spracovanie, dáta za ním sú stopercentne reálne a presné.
Čo na to hovoria odborníci?
Kým verejnosť špekuluje o tajomných úkazoch či dokonca o tvare našej planéty, odborníci z NASA sa snažia vášne krotiť. Ich cieľom nie je umelecká fikcia, ale čo najpresnejšie zobrazenie stavu zemskej atmosféry a povrchu.
V súvislosti s digitálnym spracovaním vesmírnych snímok v minulosti jeden z vizualizátorov NASA, Robert Simmon, objasnil podstatu svojej práce:
„Je to Photoshop, ale je to tak, ako to musí byť.“
Týmto výrokom sa snažil úprimne a otvorene vysvetliť laickej verejnosti, že satelitné dáta prichádzajú v surovej podobe (ako čísla a čiernobiele vrstvy rôznych vlnových dĺžok), ktoré ľudské oko nevidí. Aby vznikol farebný obraz celej planéty, musia sa tieto vrstvy v grafickom programe spojiť, „ušiť“ do gule a farebne vyvážiť tak, aby výsledok zodpovedal tomu, čo by videl človek, keby sa na Zem pozeral z okna vesmírnej lode.
Tento citát sa odvtedy stal obľúbeným argumentom skeptikov, hoci Simmon ním v skutočnosti obhajoval vedeckú poctivosť vizualizácie dát.
Prečo nás vesmírne fotky stále tak fascinujú?
Psychológovia tvrdia, že ide o tzv. Overview Effect – silný kognitívny posun, ktorý zažívajú astronauti pri pohľade na Zem z vesmíru. Keď vidíme našu planétu ako krehkú modrú bodku v prázdnote, podvedome hľadáme chyby, aby sme spracovali tú obrovskú mierku, ktorú nám fotografia sprostredkúva.
Nech už sú pochybnosti akékoľvek, nová fotografia splnila svoj účel: prinútila nás opäť sa pozrieť hore a zamyslieť sa nad tým, aké unikátne miesto v nekonečnom vesmíre obývame.
V skratke
Nová fotografia Zeme od NASA vyvolala na internete rozruch kvôli vizuálnym nezrovnalostiam, ktoré si všimli tisíce ľudí. Nejde však o podvod, ale o výsledok zložitého spájania satelitných dát do jedného kompozitného obrazu. Hoci sú zábery digitálne upravené pre lepšiu viditeľnosť a farby, vychádzajú z reálnych vedeckých meraní našej planéty.