Po väčšinu 20. storočia platilo, že každá nová generácia dosahovala v testoch inteligencie lepšie výsledky než tá predchádzajúca. Tento jav dostal názov Flynnov efekt – podľa novozélandského filozofa a politológa Jamesa R. Flynna, ktorý na tento trend systematicky upozornil v 80. rokoch.
Zjednodušene povedané: priemerné IQ populácie v mnohých krajinách rástlo približne o 3 body za desaťročie. Nešlo o zmenu genetickej výbavy ľudstva, ale o dôsledok spoločenských a environmentálnych faktorov. Prečo sa to dialo – a prečo dnes niektoré dáta naznačujú opak?
Čo je Flynnov efekt a ako bol objavený
James Flynn analyzoval výsledky inteligenčných testov z viacerých krajín azistil opakujúci sa vzorec: ak by dnešní ľudia absolvovali testy zo začiatku 20. storočia, dosahovali by výrazne vyššie skóre než vtedajšia populácia.
Neznamená to, že by sme boli „múdrejší“ v tradičnom zmysle slova. IQ testy merajú konkrétne schopnosti – najmä logické myslenie, abstraktné uvažovanie, prácu s obrazcami či rýchlosť spracovania informácií. Práve v týchto oblastiach sa výsledky dlhodobo zlepšovali.
Flynnov efekt sa prejavil najmä v rozvinutých krajinách Európy, Severnej Ameriky, ale aj v častiach Ázie.
Prečo IQ rástlo? Hlavné vysvetlenia
Odborníci sa zhodujú, že za rastom skóre nestála genetika, ale kombinácia viacerých faktorov:
Lepšie vzdelanie
Rozšírenie povinnej školskej dochádzky, vyššia kvalita výučby a väčší dôraz na analytické myslenie výrazne ovplyvnili schopnosť riešiť testové úlohy.
Zlepšená výživa a zdravotná starostlivosť
Kvalitnejšia strava a dostupnejšia medicína prispeli k lepšiemu vývinu mozgu najmä v detstve.
Zložitejšie prostredie
Moderný svet priniesol viac podnetov – technológie, médiá, komplexné pracovné úlohy. Ľudia sa čoraz viac stretávali s abstraktnými symbolmi, grafmi a vizuálnymi informáciami, čo je presne to, čo IQ testy hodnotia.
Obrat trendu: Koniec Flynnovho efektu?
V posledných rokoch sa v niektorých krajinách objavili dáta, ktoré naznačujú stagnáciu alebo mierny pokles IQ skóre. Tento jav sa niekedy označuje ako „reverzný Flynnov efekt“.
Výskumy zo Škandinávie, Veľkej Británie či USA poukazujú na to, že mladšie generácie už nedosahujú vyššie výsledky než ich rodičia. Príčiny sú predmetom diskusie.
Spomína sa:
- zmena spôsobu učenia,
- nárast času stráveného pred obrazovkami,
- rozdiely v čitateľských návykoch,
- či celková premena kognitívneho prostredia.
Niektorí odborníci upozorňujú, že testy samotné nemusia zachytávať nové typy schopností, ktoré si vyžaduje digitálny vek.
Znamená to, že sme menej inteligentní?
Jednoduchá odpoveď znie: nie doslova.
IQ testy merajú špecifický druh inteligencie. Dnešná spoločnosť však kladie dôraz aj na kreativitu, emocionálnu inteligenciu, schopnosť spolupracovať či orientovať sa v digitálnom prostredí. Tieto zručnosti tradičné testy často nezachytávajú.
Flynnov efekt tak nie je príbehom o „rastúcej múdrosti ľudstva“, ale skôr o tom, ako sa mení spôsob myslenia v závislosti od podmienok, v ktorých žijeme.
Prečo je Flynnov efekt dôležitý aj dnes?
Debata o Flynnovom efekte presahuje akademické kruhy. Týka sa kvality vzdelávania, sociálnych podmienok aj technologického vývoja.
Ak sa trend rastu zastavuje alebo obracia, je to signál, že spoločnosť by mala prehodnotiť, ako podporuje rozvoj kritického myslenia a koncentrácie. Nejde o paniku, ale o výzvu zamyslieť sa nad tým, aké prostredie vytvárame pre ďalšie generácie.
V skratke
Flynnov efekt označuje dlhodobý rast IQ skóre naprieč generáciami počas 20. storočia. Súvisel najmä so zlepšením vzdelania, výživy a životných podmienok. V posledných rokoch sa však v niektorých krajinách objavujú náznaky stagnácie alebo poklesu. Neznamená to automaticky nižšiu inteligenciu, ale skôr zmenu spôsobu myslenia v modernej spoločnosti.
Foto: freepik.com