Mnohí z nás to poznajú: na prvý pohľad odlišní muži, no pri bližšom pohľade akoby rovnaká kópia jednej a tej istej povahovej črty. Čo stojí za tým, že sa opakovane zamiluješ do rovnakého „typu“? Odpovede naznačujú, že nejde o náhodu, ale o prepojenie psychiky, zážitkov z detstva aj biologických mechanizmov mozgu.
Prvá teória: Nervová „stopa“ z detstva
Výskumy v oblasti vzťahovej psychológie ukazujú, že naše rané zážitky s rodičmi často vytvárajú vzory, ktoré sa v dospelosti prejavujú opakovanou voľbou partnerov. Nemusí ísť o vedomé hľadanie, skôr o akúsi emocionálnu „pamäť“, ktorá hovorí, čo je známe, a teda bezpečné.
Ak si vyrastala v prostredí, kde bol dominantný otec, môže ti imponovať muž, ktorý má prirodzenú autoritu. Ak bol tvoj otec skôr tichý, uzavretý typ, môže ťa priťahovať emocionálne zdržanlivý partner, hoci to neskôr spôsobuje komplikácie.
Druhá teória: Mozog miluje vzorce
Neurológovia vysvetľujú, že mozog uprednostňuje známe vzorce správania, pretože sú energeticky úsporné. Keď narazíš na človeka, ktorý pripomína niekoho z tvojej minulosti, mozog si to nevysvetľuje slovami – len aktivuje príjemné alebo známe pocity, ktoré následne interpretuješ ako „príťažlivosť“.
Tento jav sa nazýva „kompatibilita vzorcov“. V praxi to znamená, že hoci konanie partnera nemusí byť ideálne, mozgu sa zdá predvídateľné — a tým pádom komfortné.
Tretia teória: Ideál vs. realita
Ďalšiu stopu nesie predstava o „ideálnom partnerovi“. Tá sa formuje v puberte a mladom dospelom veku a často za ňu vďačíme popkultúre, filmom či prvým láskam. Čo je zaujímavé, tento ideál nemusí mať nič spoločné s tým, čo je pre teba zdravé alebo dlhodobo udržateľné.
Niektoré ženy napríklad priťahuje typ „tajomného muža“ — charizmatický, no emocionálne uzavretý muž, ktorý však v realite neprináša stabilitu. Výsledkom sú opakujúce sa vzťahy, ktoré sa končia na rovnakých miestach.
Štvrtá teória: Nevedomé opravovanie minulosti
Psychológovia upozorňujú aj na fenomén, pri ktorom si podvedome vyberáme partnerov, aby sme „opravili“ niečo, čo v minulosti nevyšlo. Ak si napríklad mala otca, ktorý bol často neprítomný, môžeš skončiť pri mužovi, ktorý je podobne vzdialený, a dúfať, že tentokrát to dopadne lepšie.
Tento mechanizmus však funguje väčšinou opačne – namiesto uzdravenia čelíme rovnakým sklamaniam.
Piaty faktor: Chemická príťažlivosť
Nie je to len psychika — je v tom aj biológia. Feromóny, hormóny a spôsob, akým reagujeme na neverbálnu komunikáciu druhého človeka, ovplyvňujú, kto sa nám zdá atraktívny. Preto sa niekedy stáva, že nás priťahuje niekto, kto logicky vôbec „nedáva zmysel“, ale telo má iný názor.
Ako z tohto kruhu von?
Ak máš pocit, že ťa priťahuje typ muža, ktorý ti pravidelne ubližuje alebo ťa nenapĺňa, psychológovia odporúčajú niekoľko krokov:
- Uvedomenie: pozoruj, čo majú tvoji partneri spoločné
- Pomenovanie potrieb: čo vo vzťahu hľadáš vs. čo skutočne dostávaš
- Práca so sebahodnotou: často súvisí s výberom dostupných, nie vhodných partnerov
- Trpezlivosť: zmena vzorca si vyžaduje čas a nové skúsenosti
Cieľom nie je meniť svoju prirodzenú príťažlivosť, ale rozlíšiť, či ti daný typ mužov prináša šťastie, alebo len známosť.
V skratke
- To, že ťa priťahuje ten istý typ muža, nie je náhoda.
- Môže za to kombinácia detských skúseností, chemických reakcií, nervových vzorcov aj kultúrnych ideálov.
- Mozog uprednostňuje známe pred zdravým.
- Ak sa ti opakuje rovnaký typ nefunkčných vzťahov, je užitočné preskúmať svoje vzorce a potreby.
- Zmena je možná, no vyžaduje si vedomý prístup.
Foto: freepik.com