Obrovské mrakodrapy, legendárne ulice a milióny ľudí — to všetko stoja za obrovskou hmotnosťou New Yorku City. Najnovšia štúdia varuje, že metropola sa potápa tempom asi 1–2 milimetre ročne. Hlavnú úlohu zohráva obrovská hmotnosť stavieb — podľa výpočtov všetky budovy v New Yorku vážia približne 764 miliárd kilogramov. Tento podceňovaný faktor zvyšuje riziko zatopenia v kombinácii s rastom hladiny oceánu.
Čo ukázal výskum: Potápanie mesta pod váhou betónu
Vedci z univerzity v Rhode Island spolu so štúdiou zverejnenou v Earth’s Future analyzovali celkovú hmotnosť stavieb v New Yorku a pôdne podmienky pod mestom. Zistili, že celková záťaž vyvíjaná stovkami tisíc budov tlačí na podložie a spôsobuje sklon pôdy k usadaniu.
Satelitné merania potvrdzujú, že mesto skutočne klesá — priemerne o 1–2 mm za rok, pričom niektoré časti, najmä na neupravenej pôde či umelom násype, môžu klesať rýchlejšie.
Pre predstavu: New York váži takmer 7,64 × 10¹¹ kg — to je hmotnosť, ktorá pôsobí ako stály tlak na kompresné vrstvy pôdy, čo prispieva k postupnému sadaniu mesta.
Prečo je to nebezpečné — a čo riziko zvyšuje
🔹 Kombinácia potopenia a stúpajúcej hladiny mora
Nie je to len o tom, že mesto klesá. Súčasne stúpa hladina mora. Vedci upozorňujú, že relatívne klesanie zeme plus rast mora znamenajú reálne niekoľkonásobné zvýšenie rizika povodní a záplav pri silnejších búrkach či prílivových pohyboch.
🔹 Nerovnomerné sadanie = rôzne zóny rizika
Nie všetky časti New Yorku sú rovnako ohrozené. Najviac klesajú oblasti vybudované na umelom násype, na piesku či ílových sedimentoch — často tam, kde boli kedysi skládky alebo náplavy. Naproti tomu časti vystavané na skalnom podloží (napríklad niektoré časti Manhattanu) sú menej zasiahnuté.
🔹 Dôsledky pre infraštruktúru a budúcnosť mesta
Čoraz nižšia nadmorská výška môže ohroziť dopravné siete, letiská, podzemné garáže či kanalizáciu. V čase prudkých búriek alebo hurikánov sa riziko výrazne zvyšuje — kombinácia vyššej hladiny mora a posunu pôdy môže viesť k vážnym záplavám.
Čo to znamená pre obyvateľov a mesto
- Častejšie prívalové záplavy a povodne — každé nasledujúce desaťročie môže byť New York zraniteľnejší.
- Väčšie finančné riziko — hodnoty nehnuteľností, ktoré boli považované za bezpečné, môžu byť ohrozené.
- Nutnosť adaptácie infraštruktúry — moderné projekty budú musieť zohľadniť sadanie miest, posilniť ochranu proti hladine mora, upraviť sieť odvodnenia.
- Varovanie pre iné mestá sveta — metropoly s hustou zástavbou a stavbami na mäkkej pôde by mali sledovať podobné riziká.
Mýty a realita: Nie je to dramatické každoročne — ale dlhodobo áno
Áno, 1–2 mm ročne môže znieť málo. No ak sa to opakuje desaťročia, vzniká posun niekoľkých centimetrov. Navyše, pre niektoré časti New Yorku je sadanie ešte rýchlejšie, čo zvyšuje nerovnosť rizika v rámci mesta.
Vedci upozorňujú, že nejde o príbehy z katastrofických filmov, ale o pomalý, tichý proces, ktorý ak sa ignoruje, môže vyústiť do reálnych problémov — počas búrok, silných dažďov, alebo pri extrémnych prílivoch.
Ako sa mesto pripravuje — a čo by sa malo urobiť
Niektoré oblasti už podnikajú kroky: modernizujú kanalizáciu, zvyšujú hrádze, prehodnocujú plány výstavby. Vedci odporúčajú:
- pred každou väčšou výstavbou detailne preveriť typ pôdy,
- zakladať stavby na pevnú skalnú podložku alebo použiť technológie pre stabilizáciu,
- obnovovať mokrade a prírodné zadržiavanie vody,
- zohľadniť potopenie aj pri mestskom plánovaní a protizáplavových opatreniach.
Inak hrozí, že rastúce more a klesajúca zem vytvoria kombináciu, ktorá môže vážne ohroziť bezpečnosť a život v meste.
V skratke
- New York City sa podľa posledných výskumov potápa tempom 1–2 mm ročne, hlavne pre extrémnu záťaž stavieb, ktoré dohromady vážia približne 764 miliárd kg.
- Tento pomalý pokles, v kombinácii so zvyšujúcou sa hladinou mora, zvyšuje riziko povodní a záplav v blízkej budúcnosti.
- Najviac ohrozené sú časti postavené na umelej pôde, piesku alebo íloch — zatiaľ čo oblasti na skalnom podloží klesajú menej.
- Ak sa nezačnú systematické ochranné a adaptačné opatrenia, mesto môže čeliť zvýšenému riziku pri búrkach a extrémnych poveternostných udalostiach.