Chronickí meškajúci: Nezodpovední? Alebo jednoducho šťastnejší?
Hoci neustále meškanie môže pôsobiť ako zlozvyk alebo prejav neúcty, výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí pravidelne meškajú, majú často veľmi špecifické osobnostné črty – vyšší optimizmus, nižšiu úroveň stresu a pozitívnejší postoj k životu.
Čo hovoria psychológovia?
Podľa odborníkov z Harvard Medical School a ďalších behaviorálnych výskumov, ľudia, ktorí meškajú, často podceňujú čas, ktorý potrebujú na dokončenie úloh. To ale nie je vždy dôsledok neorganizovanosti – ide skôr o dôsledok pozitívneho myslenia.
Inými slovami:
Títo ľudia si často myslia, že „to ešte stihnú“ – čo je jasný znak optimizmu.
Menej stresu, viac pohody
Výskumy naznačujú, že ľudia s tendenciou meškať:
- majú nižší kortizol (stresový hormón),
- neprepadajú panike pri časovom sklze,
- vnímajú svet ako príjemnejšie miesto, kde sa „všetko nejako vyrieši“.
Kto najčastejšie mešká?
Štúdie ukazujú, že meškajúci jedinci často spadajú do osobnostných typov:
- Typ B: pokojnejší, menej súťaživí, orientovaní na pohodu.
- Kreatívne profesie: umelci, dizajnéri, spisovatelia – ich vnímanie času býva flexibilnejšie.
- Multitaskeri: ľudia, ktorí majú veľa rozrobených vecí naraz, podceňujú ich časové nároky.
Meškanie má aj svoju cenu
Samozrejme, pravidelné meškanie nie je bez následkov. V pracovnom alebo formálnom prostredí môže pôsobiť neprofesionálne a narušiť dôveru. No z psychologického hľadiska je dôležité si uvedomiť, že títo ľudia často nevidia meškanie ako problém, ale ako prirodzenú súčasť ich rytmu.
Záver
Ľudia, ktorí meškajú, nie sú nezodpovední – často sú to jednoducho viac uvoľnení, optimistickí a menej vystresovaní jednotlivci. Možno by sme si z ich pohľadu na čas mali niečo zobrať aj my ostatní.